Sedím tu... Opäť sama a zároveň opäť spolu s tebou. Ešte mám tvoju vôňu vpletenú vo vlasoch. Neprší a nepadajú snehové vločky. Nesneží a nepadajú dažďové kvapky.
Len pohľad (napohľad) upretý von z okna odchádzajúceho vlaku. A za ním tam vonku-tma. Avšak, poviem ti tajomstvo - v skutočnosti ju už dávno nevnímam. Tak upreto teraz hľadím na svoj odraz v tom okne.
Je to niečo cudzie čo upútalo moju pozornosť. Čosi cudzie spočívajúce na mojom líci. Och, aká si mi len cudzia...moja...slza! Dlho sme sa nevideli...
Úvahy o paradoxoch lásky. Raz milujete viac ako ten druhý, potom milujete menej ako ten druhý, potom si iba myslíte, že milujete a nakoniec... milujete tak, že to bolí. Vás, toho druhého i všetkých, ktorým na vás záleží.
Mihajúca sa tma. Vlak. Sem-tam pouličná lampa, ktorá vrhá tieň. To všetko ma odnáša preč. Od Teba. Berie mi dúhu a skrýva ju za oblaky. Aby znova mohlo pršať. Aby znova mohlo vyjsť slnko. Aby si mi opäť mohol vyčarovať dúhu. Kolobeh.
...EVERYBODY WANTS HAPPINESS, NOBODY WANTS PAIN, BUT YOU CAN’T HAVE A RAINBOW WITHOUT A LITTLE RAIN...
Vieš, vlastne.. chcela som Ti len povedať, že Ty si ten, ktorý vie tú dúhu vyčariť. Ty si ten, ktorý mi plní jeden sen za druhým hoci o tom často ani nemusíš vedieť...
Nasledujúca zastávka: NAVŽDY
A tak si utieram slzu a vystupujem...
...napísané špeciálne na prianie jednej úžasnej osôbky @riaaa a o jednej úžasnej osôbke "veď-ty-vieš"
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ani neviem, čo mám povedať ...
Som tu pre teba vždy nech sa deje čokoľvek nech svieti slnko, nech sa mrholí, nech je búrka
a ďakujem, že som prišla z roboty a je to tu !
"veď on vie" vie, aké obrovské šťastie má !
joj, poďte už ku mne !