V šumení dažďu Tvojich sĺz ničiac sluch chcem uniknúť. Pomedzi listy bežiac, padám čo bolo - nemám tak cestu hľadám. V tvári len potok ničiac i zrak chcem vidieť záblesk hoc len klam. Kúpem sa v kvapkách čistiac si rany počujúc nárek čo nie je známy. -Vychádza z úst ničiac nádej šliapeš si po snoch rátaš si straty. Rozprestrúc krídla vzlietnuť sa nedá, zničila minulosť postava biedna. Blog 16 0 0 0 0 Komentuj