V šumení dažďu
Tvojich sĺz
ničiac sluch
chcem uniknúť.
Pomedzi listy

bežiac, padám

čo bolo - nemám
tak cestu hľadám.

V tvári len potok
ničiac i zrak

chcem vidieť záblesk
hoc len klam.

Kúpem sa v kvapkách
čistiac si rany
počujúc nárek
čo nie je známy.
-Vychádza z úst
ničiac nádej

šliapeš si po snoch

rátaš si straty.

Rozprestrúc krídla
vzlietnuť sa nedá,

zničila minulosť

postava biedna.

 Blog
Komentuj
 fotka
lelele16  4. 3. 2011 23:11
úžasné
Napíš svoj komentár