Prirovnala by som to k obrazu, kde dievča stojí nad obrovskou prepadlinou - jamou, ktoré si počas mnohých dní kopalo samé. Jednou nohou je pomaly vo vzduchoprázdne a z posledných síl drží v svojich rukách malé čiastočky rozbitej krehkej nádeje. Posledné črepy sa jej presýpajú pomedzi prsty a ona beznádejne pozerá na dno, na ktoré aj tak nedovidí, hľadí na to, ako sa strácajú v hustej tme. Niekto by si pomyslel, že isto jej po tvári stekajú slzy, no nie. Oči má prázdne a suché. Všetky slzy už vytiekli a stiekli na dno prepadliny, no nikdy ju nevyplnili, iba vsiakli do čiernej zeme. Možno by mala beznádejne kričať, upierajúc modlitby k nebu, no všetky slová dávno stratila, dnes cíti len mŕtve prázdno na mieste, kde kedysi bola jej duša. Tá jama ju pomaly zožiera, ničí jej myseľ, kúsky citu, jej vlastné pocity, no telo necháva vysporiadať sa s vlastnou prázdnotou. Dievča však vie už teraz, že nakoniec si vezme i to...
Sú to tie dni, keď mám pocit, že moja duša sa rozkladá, moje srdce je dotrhané na kúsky a moje telo celé doudierané a neschopné žiť ďalej. Sú to tie dni, keď si do rán rýpem tak silno, až znecitlivejú, vyvolajú vo mne prázdnotu a ja nemôžem nič iné len tupo hľadieť na svet okolo seba.
Chce to len čas.. A čas sú len sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne, mesiace, roky...
,,Čas prichádza z budúcnosti, ktorá neexistuje, je v prítomnosti, ktorá nemá žiadne trvanie, a odchádza do minulosti, ktorá prestala existovať."
Nie, tento svet nemôže byť skutočný. Iste je to len prechodná stanica.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ajka1379
20. 2.febuára 2011 23:05
neskutočné ...
3
ja som to myslela tak, že to čo si napísala je tak úžasne až to je neuveriteľné proste obdivujem to, že si toto dokázala napísať lebo si napísala veľkú pravdu
Napíš svoj komentár