,,Rozum hovorí zabudni, ale srdce vydrž!"

Začujem za sebou kroky.
Vidím postavu, ktorá sa vynára z tmy.
Srdce sa mi rozbúcha. Je to on.
Poznám ho, spoznala by som ho aj keby som prišla o posledné zvyšky zraku.
Predo mnou zastane jeho tieň.
Nie je to on. Je to len tieň.
Vravím si aspoň niečo.
Je to jeho odvrátená časť.
Jeho nenávisť a bolesť voči mne.
Chytá ma za ruku a ten dotyk páli.
Chcem sa odtiahnuť, no srdce drží tú poslednú hŕstku nádeje.
Každé slovo vháňa do očí slzy, každý dotyk bolí.
Jeho spoločnosť ma robí osamelou.
Jeho tieň...
Zvyšky jeho Ja sú rozhádzané po mojom vnútri.
A srdce sa ich tak strašne bojí vzdať, že radšej pretrpuje všetku tu bolesť.
Dotyky nehrejú.
Bozky nerozchvievajú.
Slová netíšia.

On je preč.
A ja som zostala s jeho tieňom

Až kým som nepozbierala posledné kúsky sily.
Neodohnala ho od seba.
Neutrela slzy a nezapečatila srdce.

Už nikdy som nikoho nevpustila.
Každý mohol zradiť, ublížiť, zničiť ma.
A ja som viac nechcela plakať.

To je však ešte len budúcnosť.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu