kde je anjel s nádejou
aj diabol s tvárou kamennou-.
S prosbou som stála:
"len nespadnúť tam, odkiaľ niet návratu."
Prešla som na červenú
a nik nekričal stop,
prúd sĺz nechával minulosť minulosťou
len Strážca vedel, či robím správne.
Nik nepošepkal vtedy odpoveď
i ukrákané vrany
vtedy nemali slov.
A ja kráčala som
pevne rozhodnutá
no občas s povzdychom na perách.
Ja kráčala som ďalej
tam kde nik ma nesprevádzal
a len srdce šepkalo,
že robím správne.
Dnes, na konci i začiatku cesty
obzerám sa späť
za tvárou svojej minulosti
a vravím si,
"srdce neklamalo."
Dnes viem, že bolesť vystrieda úsmev
v podobe plaču
a že rany zahojí
trýznivá budúcnosť.
Kde budeme Ty a Ja.
(A v tom lepšom prípade On, Ty a Ja.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár