Bolo to na dne nádherné.
Objavovali sme stále nové a väčšie druhy korálov a rybičiek.
Keď som práve plávala a obhliadala si vrak Titanicu,počula som jeho volanie.
Myslela som,že sa niečo stalo a tak som sa k nemu ponáhľala.
Videla som ho stáť na dne oceána vo veľkých plutvách na nohách s otvorenými ústami.
Od prekvapenia som zabudla dýchať.
Predo mnou a pred ním bolo obrovské,nádherné mesto.
Bola som si istá,že je to Atlantída.
Bola celá z pravých diamantov a striebra.
Nemohli sme tomu uveriť a tak sme sa len ticho prechádzali uličkami tohto krásneho podmorského sveta a objavovali stále nové a nové tajuplné zákutia tohto mesta.
Nádherný a úžasný pocit.
Ach,škoda,že to bol len sen
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár