jediný,kto ma chápe som ja sama.
Spomínam,ako sme sa hrali,keď sme boli malé,
na všetko sme boli najmenej dvaja.
Teraz je už inak a nevieme ako ďalej,
chceme vrátiť,čo už bolo.
Bojíme sa čo sa stane,
bojíme sa vyjadriť slovom.
Každý sa obáva o svoje veci,
nevie čo robiť,ako to riešiť.
Ako sa rozhodnúť?
Aspoň mám na výber,
opovrhnúť
jedným z nich,
jednou z možností.
Prudký dych.
Nezavolal si!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár