Maťo vstal o hodinu neskôr ako ja. Dal si jednu sprchu a bol prekvapivo svieži. Ani len nemukol, že máme ísť na túru. Jediné, čo povedal, bolo, že je to ľahká prechádzka. Ale jeho ľahká prechádzka je pre mňa nadľudský výkon. Ale bol som zvedavý, že akú kamarátku mi to ide ukázať. A či je to len kamarátka.
Ale keď mi ju ukázal na autobusovej zástavke, tak som pochopil, že sú naozaj len kamaráti.
„A čím sa živíš?“ položila mi jednu z otázok, na ktoré nerád odpovedám. Nie, žeby som sa hanbil za to, čím sa živím, to nie, len problém je niekde inde. Niečo si stále uvedomujem. Väčšina ľudí sa túto otázku pýta len preto, aby si vás vedeli zaradiť a aký budú mať pred vami rešpekt. Preto vždy cuknem a väčšinou sa ľudí nepýtam na to, čím sa živia. Aj tak by som si to nepamätal.
„Som grafik,“ odvetil som premýšľajúc nad tým, čím sa živí Maťo. Niekedy sa vážne čudujem, že sa so mnou ešte baví.
„Takže plagáty, reklamy?“
„Také niečo. Čím sa živíš ty?“ ja zatiaľ študujem, ale inak mám brigádu v kníhkuctve.
„Tak to ťa musia pekne štvať zákazníci, čo?“
„Ani mi nehovor, to je niečo neskutočné. Práve večer prišiel jeden, čo mal platiť desať eur a chcel platiť dvestovkou. A keď som mu vydávala tak neprestal rozprávať. Snažil sa ma pomýliť. Mala som na neho také nervy.“
„A to sa ti deje často?“
„Prekvapivo často. Tí ľudia už nevedia, ako obtiahnúť ľudí o peniaze.“
„Ani sa nečudujem, odo mňa chcú vždy všetci grafiku zadarmo.“
„A ty im ju nedáš, pretože?“
„Má stoja grafické programy veľa. Všetci, že uverejnia moju prácu na ich profile na Instagrame a podobne. Ale to si môžem uverejniť aj sám, ako.“
„On sa asi nepochváli, tak ho prezradím,“ prebodol som Maťa pohľadom, „kreslí komiksy.“
„To fakt?“ v jej hlase znelo nadšenie. Chvíľu som váhal.
„Áno, kreslím komiksy. Do jedného časopisu.“
„Tak potom mi ich ukážeš,“ popravde nemám rád tento úkaz. Lebo tak dáko mi bolo oznámené, že jej ich ukážem. Mohol by som nesúhlasiť, ale na to som príliš veľký posero. A tiež, aký mám dôvod nesúhlasiť? Napokon aj tak vychádzajú v časopise, takže si ich môže pozrieť hocikto. Akurát väčšina ľudí nevie, ako vyzerá ich autor. Ona vie ako vyzerá autor, ale nevidela komiksy. Alebo aspoň zatiaľ nevie, ktoré komiksy to sú.
Konečne sme sa vyliepali na chatu, kde sme si dali kapustnicu. Zatiaľ mi prítomnosť Maťovej kamarátky neprekážala. Jediný problém bol, že som zabudol, ako sa volá. Nemám pamäť na mená, takže je to vždy na začiatku dostatočne veselé. Akurát nikdy neviem, či sa za to na mňa ľudia urazia, alebo nie. Ale zatiaľ som sa cítil v pohode. Neskôr sa spýtam Maťa, ako sa volá. A tiež sa poksúim nenápadne spýtať, čo Maťo vlastne robí. Lebo zas budem za debila. To aj tak budem.
Aby som to skrátil tak v podstate dnes som si bol sebou istý. Bol som celkom nadšený, že sme sa mali o čom rozprávať. A tiež mi prospela prechádzak v hore. Mal by som to podnikať častejšie, ale dobre o sebe viem, že som lenivé hovno. Akurát som sa necítil dobre za to, že ma Tina pozvala na kávu. Keď nás nechala s Maťom samich, tak ten mi pľasol po ramene.
„Tak takto ty chodíš na rande, hej? Že ťa volajú ženy."
„A sakra, do čoho som sa to namočil. na druhú stranu, nepovedala, že to je rande. Len káva.“
„Jasné, jasné, káva. Tomu sa tak hovorí. Páčiš sa jej.“
„Nezakríkni to.“
.... ....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
16. 12.decembra 2021 16:47
ake komixy kreslis?
Napíš svoj komentár