Povedala mi, že pekne píšem. Keď som s ňou bola naposledy. Potešila som sa. Ľudia nezvyknú hovoriť pekné veci. Tak čisto, od srdca, bez štipky závisti.
Sedela som na dvore s ľuďmi, ktorých najviac milujem. Sedela s nami. Pamätám si, ako držala hrnček kávy v ruke. Usmievala sa. Vždy sa usmievala. Tak čisto, bola tak čisto dobrá.
Sedeli sme na tráve. A slnko svietilo. Bol tam taký neskutočný pokoj. Pokoj mojej rodiny.

Ja len... ja len neviem čo mám teraz povedať.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lenuska175  26. 7. 2010 09:30




Aj keď je to kratučké, páči sa mi to.

Pre ten úvod.



A ľudia, teda, niektorí ľudia hovoria často pekné veci. Od srdca a bez závisti.
Napíš svoj komentár