Takže určite viem, že o dievča sa zvyknú zaujímať muži. Tak keď sa zamyslím... Jeden úchylný sused, ktorý ma bombardoval emailami a smskami a pred ktorým som musela zbesilo uháňať na korčuliach, keď sa zrazu vynoril spoza rohu a začal ma naháňať na bicykli. Spolužiak, z ktorého sa vykľul nácek (mám blond vlasy). No dobre toto nedopadlo zrovna v môj prospech, tak skúsim inak.
Moji priatelia opačného pohlavia - ak zo mňa nie sú nervózni, tak sa začnú tváriť, že ich strašne milujem a jednoducho idem po nich. Čo iné by som aj vo voľnom čase robila, že? Ďalší so mnou komunikujú krátkymi vetami, pri ktorých prevracajú oči. Hm.
A dnes ďalší nevydarený záťah. Teda ak som si správne vyložila vetu: "Nedávno som sa spoznal s fakt peknou babou, ktorej to neskutočne myslí." Ostatné predošlé trápne momenty radšej nechám pod prachom v tých najzastrčenejších zákutiach svojej mysle.
Ok, pochopila som. V mojom prípade je totiž úplne zbytočné sa v tomto smere nejako realizovať. Vraj keď som slobodná mám si to užiť. Tak som sa učila hrať na gitare, klavíri, kresliť, fotiť, robiť s počítačom, skladať nábytok, písať poviedky, brať drogy, piť fajčiť, flákať sa po diskotékach, chodiť do kostola, korčuľovať, bicyklovať sa, robiť v záhrade, variť, cvičiť jogu, dať sa na vegetariánstvo, učiť sa nový jazyk... Problémom je, že už ma prestáva všetko baviť.
Niekedy ma prepadne paranoja a ja sa bojím, že na mne budú badateľné znaky starodievoctva. Na svadby svojich kamarátok chodím ako do cirkusu - predstavenie je to síce pekné, ale sama viem, že akrobatka zo mňa nikdy nebude.
Neviem aké to je, vedieť, že niekto koho mám rada ja, ma má tiež rád. Neviem, čo by som vôbec s tým druhým človekom vôbec robila. Neviem aký je to pocit - vyjadrím sa maximálne pateticky - milovať a byť milovaný. Asi si pustím nejakú skladbu od Lou Reeda, aby som po celom tomto nevydarenom divadle zacítila aspoň nejakú nenápadnú pachuť... toho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár