Bubáci, to sú take stvorenia, čo žijú pod posteľou, dokonca aj takou s perináčom. No a hlavnou náplňou ich práce je cez noc kusať spiacich ľudí do nohy. Mňa ešte žiadny nekusol, ale to asi preto, lebo ja si ich odokryté nenechávam. Neviem síce, nakoľko fatálne by pre mňa takéto kusnutie bolo, ale ja osud pokúšať nebudem.
Nakoniec tú knihu nájdem a pokúšam sa čítať. Aj mi v bruchu zaškvŕka, tak že by som sa asi mala naraňajkovať. Fíha, že dvanásť hodín... Vtedy ostatní kultivovaní ľudia obyčajne obedujú. Okrem skupiny kultivovaných je tu ešte skupina nekultivovaných. To sú napríklad že bezdomovci. No ale tí aj keby obedovali o dvanásej, aj tak by nad nimi okolochodiaci-okolostojaci ohŕňali nos. To keď je človek nekultivovaný, tak to na neho aj predavačky v obchode zazerajú a tak. Aj keď to mi môže byť v podstate jedno, ak by tam napríklad znenazdajky vtrhol lupič, viem si predstaviť, ako by si niektorá z nich zo mňa spravila živí štít len aby vyviazla so zdravou kožou. Kultivovanosť-nekultivovanosť. (To je len malá obhajoba môjho postoja na názory iných ľudí - že sú dôležité ako včerajší deň).
Tak sa teda idem vychystať do tej jedálne. No a keďže moje dekadentné obdobie je na vrchole, v plnej sile a zbroji, tak si len rukou zotriem rozmazanú špirálu, požujem
žuvačku a z kopy látok na stoličke vytiahnem vec, ktorá najviac odolávala zubu času, mojim neľutostným rukám a bude milosrdná k oku náhodného pozorovateľa.
Ledva vytiahnem päty z izby a tie hneď dopadnú na kus modrého papiera, pofŕkaného bielou farbou. No trochu ma aj zamrazí, lebo: tie papiere sa v nepravidelným intervaloch presúvajú a všade cítiť farbu. No za normálnych okolností by to vyzeralo na nejakú rekonštrukciu aebo také niečo, ak by tu ale boli prítomný aj robotníci. No a tých tu ešte nikto nikdy nevidel. Tuším sa takým veciam hovorí že "paranormálne javy" alebo tak nejak.
A tak veselo hopkám do jedálne na môj raňajko-obedo-večeru, keďže si asi zase po namáhavej ceste tam a späť a najmä vyčerpávajúcemu tráveniu budem musieť ísť na chvíľu schrupnúť. Ale keďže leňošiť sa nemá a v zdravom tele zdraví duch, skočím si večer na diskotéku, aby som mala aj nejaký pohyb. Samozrejme to len preto, lebo aj ja som si konečne vďaka propagande o zdravom životnom štýle uvedomila, aká je pohybova aktivita pre moje telo esenciálna.
P.S. Televízory by mali zakázať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár