Na stole zelené omrvimky
v očiach lesk zas jak blesk
sa mi v hlave otvára svet
čo sa mu snažím utiecť
v kuse
ale prúser strieda prúser
a ja to riešim jak lúzer
jak keby nemám gule
idem sa schovať a upiecť.

Zdrhať je tak hnusne ľudské.
Jak predstierať každý úsmev
sa pýtam: načo tu sme ?
a neviem načo som tu
ma strihá počujem tykať bombu
možno ju skrýva moj klobúk
pretekám sa s pravdou kto bude skôr vonku.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár