skáčem na hrable.
Spadnem,
vstanem
a skáčem zase.
Palica sviští vzduchom,
teraz trafila ucho,
trafila xicht,
aj cez brucho.
Pud sebazáchovy zdúchol.
Zmizol, už len nahá bolesť.
Sa ma snaží odviezť,
odniesť preč. Od nej.
Olé.
Cesta zmizla, bola tu,
a náhle bola fuč.
Vedel som,
situáciu som predtým premerial
takže som čakal že príde derniera.
Prázdny výraz,
krv v očiach,
nočná mora,
mi kroky motá,
odišla zo sna,
sa mi jebe do dňa.
Kričí do dna !
Už hľadím skoro zo dna.
Bola zvodná,
áno zvodná bola.
Bola vhodná
na prechádzku po mólach,
bola ďalšia takže skončili sa sóla.
Smola.
Bola
tiež
a bola väčšia vieš.
Bola Preč.
A vôbec to nebolo dávno.
Musím písať lebo ma bolí tamto.
A bolí ma toho viacej.
Snažím sa obchádzať pasce.
A včerajšky vnímať passé.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár