Dýcham len keď dýchaš, inak som len vietor.
Viem to.
Som zlomená hračka čo za posteľou plače.
Otáča, otáča, a reže fľaše.
A otáča, a reže ďalšie.
Viaže mašle.
Stav bez tiaže.
Je let, je leto.
Lebo to bolí, to preto.
V každom oku jeden vesmír.
Príbehy, bytostí z mliečnej cesty.
Teraz si len sním.
Chcem ťa objať, skrývať smútok.
Hrať že niesi ostatný plot. Pod prúdom.
Pod púdrom, sme totožný.
Ticho kričím pomôž mi.
Ponocný.
Samotný.Hľadím sám do tmy.
Hádam, že ťa hľadám.
Neverím že si ľudské mláďa.
Víla, Anjel, Femme Fatale.
Si bláblá.
Si cesta pera, zošitom.
Si jednoduchosť v zložitom.
Si labyrint. Ja ten labilný,
čo spomienky ho lapili.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
30. 6.júna 2011 08:49
krásne
Napíš svoj komentár