Osmeho tretí dvetísíc jedenásť,
V jednej schránke dvaja, musí ísť jeden z nás,
jeden je venuša jeden je mars,
jeden je pre druhého asi ak sars,
alebo nie ?
Je to len strach čo rozstrapkal vedomie.
A ide o harmoniu ,nie hladinu, amplitudu,
problemy boli sú aj budú,
rovnako ako budú sú a boli
všetky tie krásne veci s ktorích sú krásne story,
keď sa prehýbali stoli
pod ľudmi a chlastom,
kde sa prehýbala zem pod všetkým tým tancom,
večeri keď ja som,
sa necitíl ak blázon,
ale ak doma,
teplo z okolia,
prežijem aj zemetrasenie z ludmi čo ma podporia,
a za nimi pojdem do neba aj pod moria,
a neverim ze tam je peklo,
peklo je tuna,
ked dlho dumam,
kde sa snažím vyhovoriť pred samím sebou,
že asi na to nemám nato byť stebou,
stebou,
aj stebou sen môj, ciel moj a
moja cesta, na oblohe moja hviezda,
podla ktorej drzim kurz, plus
na mojej lodi maju ludia vkus,
robim vkusom, kasting,
na mojej lodi som kapitan maser čašník plavčík,
básnik, a klaun,
čítam tam v ludoch ak derren brown, wow !
a v bezvetri do plachiet si fúkam sám,
je pár ľudí ktorím kľudne veslo dám,
a môžu mi pomocť sa somnou zviesť,
ja nechcem sa zapriahnuť nechať sa niesť,
rieka je čistá len keď vie tiecť,
hradza s nej spraví močiar,
a močiar vyčistí len požiar,
preto meniaci sa horia,
zmena je hora, vrch v človeku,
musi prekonat barieru odveku,
vlastny nazor, poučit sa s chyby,
neviem, ja to tak vidím.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár