jemný je,
zohrieva líčka...
Vo vlasoch.
List za lístkom
pohľadom na ne
akoby sa čas zastavil
pomaly a nenápadne
začína padať.
Slniečko...
ešte sa nadýchaj
posledný lúč leta
potmehúdsky zubí sa.
Zo zeme
leské a hladké
sú ich tam hromady
vôňa vlhkej trávy, stromov
dvíhať gaštany.
::
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
titusik
24. 9.sept. 2010 18:29
je to nápad, kvitujem, ale nehorázne ma tie vyparujúce sa vecičky pri čítaní vyvádzali z miery. Ani som sa nevedela sústrediť na báseň.
3
pacilo sa mi velmi. konecne nejaka basen o prirode a nie stale len kecy o laske. super☺
Napíš svoj komentár