Aj napriek prvotným komplikaciám, ktoré ja mať s moj otec pri pôrode (ne že by ma rodiť mama...), nehádzať ja flintu do poľa žitného. Nadísť deň môjho krstu, a ja vedieť, že až teraz lámať chleba, že ja ešte môcť dobyť Trója! My pristúpiť ku kňaz, a môj tatko zas vykríknuť vetu obligátnu: "Jánošík, Juraj Jánošík!" Tak byť môj zbojnícky osud spečatený.
Začiatky byť nevinné ako detský plastikový cirkulár. Ja a môj tatko napochodovať na zápis do prvého ročníka a pošpásovať s milá pani učiteľka, ktorá slovenskou intonáciou riecť: "Aký milý chlapec. Tebe sa u nás bude veľmi páčiť ." To však ešte nevedieť, že hneď úvodný deň vyučovací, musieť mi napísať prvá poznámka do môj čistý nepoškvrnený zápisníček: "Pichal dievčatá špendlíkom."
Ako čas bežať, meniť sa aj kolektív, v ktorom sa ja pohybovať závratnou rýchlosťou. Priam konštantou svetelnou vákuovou. Ešte živo spomínať, ako ja fajčiť svoja prvá cigareta, ako mať prvé rande a dostať prvá pusa, ako prvý krát stanovať, prvý krát hodiť tyčka pred otec, vyhrať prvý pretek, ako dostať prvá facka od žena (byť mimochodom nepríjemný akt, stať sa síce hodne dávno, no ešte teraz ja byť z toho skľúčovaný)...
Záver v rodnom jazyku:
Aj napriek všetkému zlému, čo sa mi v živote stalo, prevažujú veci pozitívne a dobré. Sú to veci pre ktoré sa oplatí žiť. Lajf is bjutifl, pivo je pán!
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
hobbitka
5. 12.decembra 2007 20:52
vau,tak toto je skvelé...veľmi vtipný štýl.máš u mňa bod(ako keby to niečo zavážilo )
4
Ja som to vedela, ze bolo dobre drasticky ta donutit registrovat sa sem...
Napíš svoj komentár