"Potrebujem objatie." zakňučím
do prázdnej izby.
Ovanie ma mrazivý vánok prúdiaci z otvoreného okna.
Naokolo sa vznáša jeho vôňa.
Prúdi spolu so vzduchom cez kvietkované záclonky a mne vyskakujú zimomriavky na odhalenej pokožke.
Snažím sa na neho nemyslieť.
Nechcem si pripustiť, že mi chýba.
Nemôžem.
Lebo to bude bolieť ešte viac.
Zvláštne, ako sa veci dokážu zmeniť v priebehu pár dní.
Ako sa "ľúbim ťa" dokáže zmeniť na "nezaujímaš ma"
Nechápem prečo.
Prečo sľuboval veci, ktoré nikdy nemal v pláne splniť.
Bolo to všetko iba hra?
Všetky veci, ktoré si povedal boli iba súčasťou dobre napísaného scenára?
Ľúbil si ma vôbec niekedy?
Lebo ja teba áno.
A stále ťa ľúbim.
Znova si utieram mokré líce.
"Potrebujem objatie." zakňučím
Potrebujem jeho objatie.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
kissmeplease
18. 10.októbra 2013 00:14
ja ti posielam objatie lebo viem ako sa cítiš
3
ja ti posielam facku na prebratie (nic v zlom)
zivot ide dalej, kym sa budes trapit minulostou, nedostanes sa vpred.
zivot ide dalej, kym sa budes trapit minulostou, nedostanes sa vpred.
5
fuu toto sa mi stava v priemere tak 2x do roka... este aj myslienky mame rovnake sucitim
Napíš svoj komentár