Sedím len tak v izbe, a zrazu
nálada mi klesne na bod mrazu.
V ruke držím lacné modré pero
a prajem si aby sa mi
rozmýšlať chcelo.

Na vankúš z príkladov si položím hlavu
a postavím sa tvárou v tvár číslovému davu.
Perom v ruke mi myká
chcelo by si urobiť zopár čiarok
do zápisníka.

V ušiach mi znie stále tá istá pesnička.
Mozog si opakuje nemecké slovíčka!
Cítim že trvalé následky utrpela moja psychika
z piatkových hodín
nemeckého jazyka.

Keď to bude takto ďalej pokračovať.
Moje telo asi začne štrajkovať.
A nebude mu stačiť len zvýšenie platu...
Bude chcieť do plameňov vyobliekať
školu moju "zlatú".

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár