On, človek taký iný a zároveň taký rovnaký, ako mi všetci. Nelíši sa tým, čo robí, ale tým, ako sa k tým veciam stavia. Je to chlapec na prvý pohľad odpudivý, na druhý pohľad je už celkom fajn a na tretí si ho už úplne zamiluješ.

Nie je jedinečný, ale zas takého ako on, nenájdete na každom rohu. Nemá úsmev ako filmová hviezda, no predsa ho má najúprimnejší, aký som kedy videla. Oči má jasné, plné nádeje, ako modrá obloha, na ktorej nie je ani jeden oblak. Dokáže premeniť každú chybičku na svoju výhodu. Nie je najkrajší, nie je najchytrejší, nie je najrozumnejší ba ani najvychovanejší, no jeho charizma hovorí za všetko. Je to blázon, žijúci vo svojom svete, blázon ktorý sa na základe toho, ako vyrastal zbláznil natoľko, aby nevedel rozpoznať, kto ho má úprimne rád. Hľadá samého seba, ďalšieho blázna, ktorého by mohol chytiť za ruku a utiecť s ním do blázinca. No je natoľko zaslepený ostatnými, že nevidí, že má jedného práve pred sebou. Ďalšieho blázna, ktorý na neho čaká na mieste, kde sa naposledy videli a povedali si "zbohom" no zabudli si povedať "vráť sa".

A takto vznikli dvaja blázni, jeden slepý, druhý zas zamilovaný.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár