„VEV! AK DNES NEPOJDES NA TO POTAPANIE TAK MAS DOMACE VEZENIE! “
A NEMYSLI SI ZE NEVIEM O TEM ZE SI V PARKU VCERA S TYMI TVOJIMI
NOVÝMI KAMOSMI FAJCILA! ! O TOM SI POHOVORIME KED PRIDEM DOMOV.
Vev nechápala ako to mohla jej mama vedieť, ale nebola z toho veľmi prekvapená. Bola skôr naštvaná že jej otec si zasa niekoho najal aby ju špehovali. Vošla do svojej izby a spod postele vybrala čiernu krabičku na ktorej bol nakreslený červenou farbou smutný smajl.
Otvorila ju.. boli v nej žiletky ešte nepoužité..
Odbalila novú žiletku, naštvaná na rodičou že jej nedajú slobodu a do všetkého ju nútia, zaryla si do kože na rukách i nohách až tak, že jej tiekla prúdom krv. Neplakala robilo jej to dobre.. Toto trvalo tak štvrť hodiny a potom bolo po všetkom.. vyhodila žiletku, upratala krabičku pod posteľ a zo svojej izby vyšla ako bezstarostný mladý teeneger.
-10-01-2009-Sobota-16:00
Lily prichádza skorej domov ako plánovala. Opäť stretáva Vev v kuchyni. Je parné sobotné popoludnie a Vev má na sebe tepláky a tričko s dlhým rukávom. Lily to pripadá trochu divné.
No nič. Možno je jej zima“ pomyslí si Lily.
L: Ahoj miláčik, tak čo ako? Nehovor mi, že si tam zasa nebola! Vieš čo
ťa čaká!
Vev zaklamala. Znova.
V“ Aoj mami, prepáč, hej bola som tam, ale Tom mal niečo dôležité tak po
hodine a pol sme to skončili. Voda nebola zrána príliš teplá, tak som
sa trocha teplejšie obliekla.
L: Akurát som sa ťa chcela spýtať, prečo si taká naobliekaná, odpoveď
som dostala. No ale to nič nemení na tom, že máš domáce väzenie za
tie cigarety včera v parku! Rozumieš? ? NIKAM!
V: Ale mami! Dnes majú po mňa prísť Luci s Danom. To snáď nemyslíš
vážne!
L: Niečo som povedala, vari si nepočula? ! Keď sa ti nepáči padaj do
svojej izby!
V: Vieš čo ty si? ! Hnusoba, čo musí byť všetko po jej, už nie som malá!
Nemôžeš rozhodovať s kým sa budem baviť s kým nie, zato že nie sú z
tvojej debilnej vybranej spoločnosti! Čau!
L: Veronica! ! Opovaž sa len nos vystrčiť zo svojej izby tak uvidiš ! ! !
Vev mierila rovno do svojej izby. Tentoraz nahnevanejšia ako inokedy. Zlosť jej zastierala oči. Hoila sa na postel a preklínala svoju hroznú matku a jej vyjebané pravidlá.. Zrazu si vzpomenula na svoju krabičku.. vytiahla ju..vybalila novú žiletku, no tentoraz to netrvalo iba 15 minút, trvalo to celé hodiny. Ryla si do svojho tele samé čiary a keď už jej tie prvé zaschýnali znova ich rozryla..takto sa „hrala do večera“ až kým nestratila vedomie z „prefláknutej krvi“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár