Kým voda natečie

Vôňa sa šírila celým tým smútkom večera. Opäť ostala sama. Sama opustená, odvrhnutá od sveta, nemilovaná ani nenávidená, unavená od všedného stereotypného dňa.
Sedela a hľadela na tečúcu vodu, prúd, ktorý padal,sálal, spájal sa v niečo väčšie, silnejšie, čo dáva neuveriteľný pocit znovunarodenia.
Zapáli plamene jej nemých priateľov stojacich po obvode hriešne romantickej svätine plnej peny. Dúfajúc, že ostanú s ňou aspoň pokým voda neochladne škrtá zápalkou, vidí žiaru-svetlo-silu. Ten naničhodný symbol,ktorý vykonáva ako poverčivý človek,ktorý verí,že tak to vnesie aj do svojho života. Miestnosť osvetlia sviečky, voda tečie.
Ona, štyri steny, voda,svetlo... zvyčajná večerná kombinácia. Chcela by opäť nájsť východisko z jej bezvýchodiskovej situácie, večného kolobehu plného prázdnoty. Sadla si na zem a objala si skrčené nohy. Bez toho o koho by si oprela hlavu, keď má radosť i žiaľ, bez toho, ktorý by bol tým všetkým, čo jej chýba. Slanosť očí chcela potlačiť tak ako každý večer, no ani dnes nebola taká silná čeliť tomu. Pod vplyvom myšlienok zaborila bradu medzi kolená a slzami zaliatými očami pozrela sa neskutočným pohľadom oveľa ďalej než sa teraz nachádzala. A tam to uvidela... To dôležite svetielko každého úspechu-NÁDEJ. To kvôli čomu sa oplatí žiť,kráčať ďalej, veriť, že príde niečo lepšie, nájde to práve teba. Človek však nikdy nevie kedy.
S hlbokým povzdychom si uložila svoje bezduché telo do vane plnej uvoľnenia a oddala sa tomu. Veď zajtra príde nový deň

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu