Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
mei
19. 12.decembra 2006 11:39
myslish ze nemal ani zacat?
2
Ked sa zacne laska tak vzdy vie preco.A mozno prave tato laska ta pripravuje na vacsiu a krajsiu.A mozno niekoho ten koniec zaujima.No nemyslim si ,ze to bol koniec,ale naopak zaciatok. Ps: Skutocnu lasku ti nikto nemoze zobrat
3
Bol raz jeden záhradník...ten si povedal že vypestuje najkrajšiu ružu akú kedy kto videl zo semienka ktoré mu náhodne privial vietor do cesty.
Trpezlivo semiačko zalieval a ono začalo rásť...
Myslel na malú krehkú a zraniteľnú rastlinku, aj keď mal pocit že ho k sebe nepúšťa tak blízko ako by chcel. Čítal jej básne čo písal po večeroch keď musel byť doma a videl ju len na obrázkoch ktoré si spravil. Rozprával sa ňou a snažil sa byť oporou keď prišli zlé časy, choroba, či keď sa dusila kvôli burine ktorá rástla rýchlejšie než ona.
...
Nakoniec vypestoval nádherný púčik..už len ten zárodok, náznak budúceho kvetu bol krajší ako všetky ostatné kvety čo dovtedy videl alebo vypestoval. Čakal na chvíľu kedy sa púčik konečne rotvorí. Ale tá neprichádzala..Zase prišlo ťažké obdobie a záhradník sa musel schovať pred nepriazňu počasia.
...
A tak len bezmocne z diaľky pozoroval ako prišiel zlodej, nepozvaný, nežiadaný a ružu odtrhol! Jeho ružu, ktorej dal toľko lásky, ktorej obetoval toľko zo seba aj napriek tomu že bola taká krehučká.
Odtrhol ju a doma dal do vázy s vodou. Necítila k zlodejovi zášť..Veľakrát ho videla ako išiel okolo a uprene ju pozoroval ale nevybadala v tom nič zlé. Ako každá ruža mala rada pozornosť iných a nechcela nikomu ublížiť ani stratiť osobu na ktorú si zvykla. A ruža sa rozvila mysliac si že to záhradník sa o ňu stará. Chcela sa rozviť vždy po tom túžila, ale rozvila sa pred svojim zánikom. Bola nádherná ale bez pôdy z ktorej vyrastala a bez záhradníka rýchlo vädla aj keď sa zlodej snažil rozprávať sa s ňou tak ako záhradník, dokonca vyhodil z vázy zvädnutý kvet ktorý tam mal predtým tak dlho..odtrhol ružu v nevedomosti, hnevalo ho že sa nedokáže postarať o vlastný kvet tak ukradol cudzí. A ruža zvädla a odumrela.
...
Medzitým záhradník zalial pahýl dokaličenej ruže, ktorý ostal po zlodejovi.Vyšlo Slnko.
Pod listami sa krčil maličký púčik...
Trpezlivo semiačko zalieval a ono začalo rásť...
Myslel na malú krehkú a zraniteľnú rastlinku, aj keď mal pocit že ho k sebe nepúšťa tak blízko ako by chcel. Čítal jej básne čo písal po večeroch keď musel byť doma a videl ju len na obrázkoch ktoré si spravil. Rozprával sa ňou a snažil sa byť oporou keď prišli zlé časy, choroba, či keď sa dusila kvôli burine ktorá rástla rýchlejšie než ona.
...
Nakoniec vypestoval nádherný púčik..už len ten zárodok, náznak budúceho kvetu bol krajší ako všetky ostatné kvety čo dovtedy videl alebo vypestoval. Čakal na chvíľu kedy sa púčik konečne rotvorí. Ale tá neprichádzala..Zase prišlo ťažké obdobie a záhradník sa musel schovať pred nepriazňu počasia.
...
A tak len bezmocne z diaľky pozoroval ako prišiel zlodej, nepozvaný, nežiadaný a ružu odtrhol! Jeho ružu, ktorej dal toľko lásky, ktorej obetoval toľko zo seba aj napriek tomu že bola taká krehučká.
Odtrhol ju a doma dal do vázy s vodou. Necítila k zlodejovi zášť..Veľakrát ho videla ako išiel okolo a uprene ju pozoroval ale nevybadala v tom nič zlé. Ako každá ruža mala rada pozornosť iných a nechcela nikomu ublížiť ani stratiť osobu na ktorú si zvykla. A ruža sa rozvila mysliac si že to záhradník sa o ňu stará. Chcela sa rozviť vždy po tom túžila, ale rozvila sa pred svojim zánikom. Bola nádherná ale bez pôdy z ktorej vyrastala a bez záhradníka rýchlo vädla aj keď sa zlodej snažil rozprávať sa s ňou tak ako záhradník, dokonca vyhodil z vázy zvädnutý kvet ktorý tam mal predtým tak dlho..odtrhol ružu v nevedomosti, hnevalo ho že sa nedokáže postarať o vlastný kvet tak ukradol cudzí. A ruža zvädla a odumrela.
...
Medzitým záhradník zalial pahýl dokaličenej ruže, ktorý ostal po zlodejovi.Vyšlo Slnko.
Pod listami sa krčil maličký púčik...
4
no vezmi si to tak: ze laska nieje pocit sam pre seba alebo iba pre svoj dobry pocit ale nieco co citis k niekomu a iba pre neho to v tebe vzplanulo a ked tak iba kvoli nemu vyhasne!
5
cele je to squelle ale tie dve vety su naj:
Prebudil si vo mne niečo čo malo byť ukryté pre iného.
Nám už neostalo nič, len my dvaja, ticho, prázdne bozky a nedopozeraný film.
pecka
Prebudil si vo mne niečo čo malo byť ukryté pre iného.
Nám už neostalo nič, len my dvaja, ticho, prázdne bozky a nedopozeraný film.
pecka
Napíš svoj komentár