srdce búši,
ústa vzdychli,
nič netuší.
Bolesť zalieva ma,
smútok ochromieva ma,
dušička malá ako prst,
má pre mňa zmysel asi ako krst.
Obracia sa,
beží späť,
moja viera vracia sa,
rýchlo ma zveď.
City sa búria,
rozum zmiera,
on sťa zviera,
naše telá zúria.
Trblietavý pot,
zlatistá koža,
blíži sa ten bod,
cítim ho ako hrot noža.
V hlave jej vznikla mela.
Telo o telo sa trie,
ona ešte nezrelá,
a už milovať ho vie.
Hriešna túžba,
neinnosťou ohrozená,
našla muža,
sama sebou ohromená.
Únavné dni,
vzrušujúce noci.
ona sní,
on chopí sa moci,
v jeho náručí spokojne si spí.
Ako blesk z čistého neba,
stratila sa neha,
ona žena pomaly zrelá,
uzatvára sa celá.
Pred čím uniká?
Veď zrada ju zž stihla,
medzi ňou a svelom priepasť vzniká,
ona už zo života štíhla,
pred koncom sa nemyká.
Sama samučičká,
zatvorila svoje očká,
aspoň pokoja sa dočká,
láskou zabitá dušičiôčka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
devilgirl
17. 12.decembra 2007 07:17
dobre to zacinalo, ale potom uz mi tam nevychadzal rytmus a tak no... tema sa mi ale pozdava
4
ach jaj.....vynikajuca myšlienka, konieckoncov ako stále a tak isto aj štýl písania
Napíš svoj komentár