návalom túžob, návalom rôznych snov.
Spomienky na šťastie dávno zabudnuté,
sny chcú byť tu, chcú byť so mnou.
Ale jeden sen cez druhý sa kríži,
neviem ktorý mám vnímať skôr.
Smútok chvíle šťastia zase skrížil,
chcem ísť sám, do myšlienkových hôr.
Cesta k horám pokoja je nekonečná,
uviazol som v búrke svojich snov.
Nad lúkou mojich citov sa tiahnu mračná,
nie je vidieť mesiac, ako aj, je nov.
Búrka bez bleskov, dážď bez vody,
len ja a moje sny, moje pocity.
Skúšam nájsť čaro pocitu slobody,
ale strácam sa, strácam ako moje city.
Kto mi pomôže nájsť cestu schodnú.
nechcem sa viac v tejto búrke túlať.
Chcem opustiť túto zem moju rodnú,
cestou k hore pokoja v pokoj dúfať.
Už niet úniku, nedá sa nič, len čakať
musím pretrpieť celú búrku snov sám.
Načerpám silu, energiu a skúsim vytrvať,
veď život bez snov, je ako bez obrazu rám.
Búrka utícha, sny konečne dajú zmysel
konečne pokoj pre moju dušu nastane.
Do ďalšieho života nový sen prišiel,
idem si ho splniť, kým pri mne zostane.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chrisdane
16. 3.marca 2011 14:19
blízke témou ... ale niečo mi tam chyba také hmmm neviem to vyjadriť nejako ...
Napíš svoj komentár