premýšľal nad života zmyslom.
Nad svojou malou kuticou,
v ktorej už roky žil som.
Zrazu zacítil som silný chlad,
tvár oblial mi studený pot.
Po nohe preplazil sa mi had,
a odplazil sa za starý plot.
Chcel som ďalej po ceste ísť,
avšak došli mi už sily.
Čo to za hada mohlo byť,
v tom sa v tme oči mihli.
Rýchlo odvrátil som pohľad,
na druhú stranu cesty.
No zamrzol som ako ľad,
na druhej stane ten istý.
Bola na mieste otázka,
prečo všade vidím toho hada
Pribudla mi na čele vráska,
vo vzduchu bola cítiť zrada.
Po chvíli pohol som sa v tichu,
kráčal cestou ďalej sám.
No pocit samoty v duchu,
bol len ďaľší života klam.
Zrazu zacítil som prudkú bolesť,
do chrbtá nôž mi zabodli.
Kto nachystal túto krutú lesť,
prečo som len tu zablúdil.
Z posledných síl tvár som otočil,
pozrel sa do očí svojho kata.
V tej chvíli som to pochopil,
had bol symbol zrady kamaráta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chrisdane
19. 2.febuára 2011 21:55
pekné , ale niekde sa mi zdali rýmy dosť silené ...
Napíš svoj komentár