taký krásny ale tak mocou utláčaný.
Zvierame sa v kŕči vlastných katov,
z tých vysokých mocenských radov.
Tí čo zapredali našu krásnu krajinu,
tí čo dávajú nevinným všetko za vinu.
Majú nám pomáhať a pred zlým chrániť,
a nie nás a našu zem prešľapmi haniť.
Hoj mor ho odznelo raz za národ náš,
ktorý vždy bol pyšný na toľko krás,
dnes je tu smútok trápenie a beznádej,
vlastná krv škodí krajine našej malej.
Zapredali podniky, krásu lesov a hôr,
zapredajú aj Nás všetkých skôr či neskôr.
Všetci sa však boja tomu zlu sa postaviť,
hoc je stále šanca všetku hrôzu zastaviť.
Slováci, vzchopme sa a postavme tej bande
tej diabolskej tlupe čo stále len kradne,
tej zákernej moci čo berie nám budúcnosť,
tej bande protivnej, taká je skutočnosť.
Kedysi sa naši predkovia bili do hrude,
keď niekto krivdil ich rodnej hrude.
Dnes nás zotročujú naši vlastní Slováci,
keď zacítili vôňu peňazí a veľkej moci.
Hoj mor ho, nech zaznie po druhý krát,
nech vidia že nevzdáme sa našich práv!
A nebuďme otrokmi vo vlastnej Zemi,
aj snaha o zmenu sa určite raz ocení!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár