do časov keď nás tu bolo viac.
Do časov keď tu ešte boli s nami,
tí, ktorí zanechali smútok v nás.
Nezarmútili nás však úmyselne,
neodišli skôr pretože by to chceli.
Život človeka je krátke živé snenie,
a ten živý sen ocitne sa raz v cieli.
Poberie sa duša z tohto zlého sveta,
do krajín kde nieto bolesti a zla.
Spomienky na života jari a či leta,
každý kto žil naplno, ten ich mal.
Každý kto bol pre okolie dobrákom,
zanechá slzy v očiach blízkych a rodiny.
Je ťažké nechať ich ísť posledným vlakom,
ktorý odvezie ich na ceste poslednej hodiny.
Verme, že tí čo odišli skôr, sa majú dobre,
že im tam hore nič zo sveta nechýba.
Raz za nimi prídeme aj my tam hore,
tam odkiaľ sa len smiech ozýva.
Neplačme, oni by to tak určite nechceli,
spomínajme s úsmevom na to akí bolí.
Že sme ich mali radi, to iste vedeli,
neplačme, slzy ich nevrátia, aj keď to bolí....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár