v šume bolo počuť tichý hlas.
Ten hlas snáď skladal básne,
keď som ho počul zas a zas.
Hlas bol smutný, skrúšený,
ba bolo počuť vzlyky.
Ten vzlyk bol náhle rušený,
čepeľou ostrej dýky.
Náhle boli tie vzlyky jasné,
keď dýka prebodla ma skrz.
Život môj keď vyhasne,
svet bude plný blízkych sĺz.
Neplačte ľudia za mnou,
netrpel som, bolo to rýchle.
Keď čepel prešla hruďou,
bolelo ma všetko, okrem mysle.
Mysľou prebehol mi celý život,
od kolísky až doposiaľ.
Radosť, veselosť, smútok, clivot
následne mojich blízkych žiaľ.
Spomínajte na mňa otec, mať
keď môj život vyhasne.
Šancu žiť už nebudem mať,
a to deň začal tak krásne.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zabudnuta
14. 9.sept. 2010 22:57
myšlienka mne blízka...ale tej básni niečo chýba...v niektorých častiach veľmi pekné..ale niečo tam proste chýba....neviem čo
2
jj, nie ej to urcite ono..ani nemoze byt...je to uplne prva basnicka ktoru som kedy napisal
Napíš svoj komentár