všetky prosby zaniknú v tme a tichu.
Je mi predurčené krvácať?
Môžeš si všimnúť, že nie som v poriadku,
len jediná otázka by to mohla vyriešiť...
Tak prečo si ticho?!
Cítim, ako to cezo mňa prechádza, zaplaví mi to celé telo.
Skončilo sa všetko medzi nami naveky? Či len nie je správny čas pre našu lásku?
Tak rada by som sa zbavila môjho tajomstva,
vedel by si o ňom aj ty...
Ale strach mi zväzuje krídla.
A pocit, že o tom nevieš mi bodá do srdca nôž.
Je to predsa môj život! Moje túžby! Moje srdce!
Tak sa nenechám ovplyvniť strachom!!
Cítim, ako to cezo mňa prechádza, zaplaví mi to celé telo.
Skončilo sa všetko medzi nami naveky? Či len nie je správny čas pre našu lásku?
Tak je teda naozaj koniec?
Krvácam, krvácam..
Necítiš lásku ku mne?
Krvácam, krvácam...
A aj keď som padla na kolená,
ty ma vždy presvedčíš veriť ďalej!
Cítim, ako to cezo mňa prechádza, zaplaví mi to celé telo.
Skončilo sa všetko medzi nami naveky? Či len nie je správy čas pre našu lásku?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
marquis
15. 1.januára 2014 16:48
Bolesť je nevyhnutná a potrebná, netreba sa jej brániť.
Napíš svoj komentár