Niéé! Ešte nie!! Prosím!! Prosím, urobím čokoľvek!! Áááá! Zrazu som sa strhla s hrozného sna. Srdce mi bilo ako o závod a po tele mi stekali studené kvapky potu. Najprv som si myslela, že som stále v tom sne, ale keď som sa rozhliadla po izbe, zistila som, že som v svojej izbe, na posteli, v bezpečí. Keď som si to uvedomila, neuveriteľne som si vydýchla.
Neviem prečo, ale len tak som sa zadívala zo svojho okna pri posteli. Noc bola jasná, pretože hviezdy žiarili ako malé strieborné očká, ktoré ma sledujú a ochraňujú. A mesiac. Ako slnko noci, žiaril a... Asi sa mi to len zdalo, ale ako keby sa na mňa usmieval. Ten úsmev som mu opätovala, ani neviem prečo, proste niečo ma prinútilo to urobiť. Jeho svit sa odrážal na malom jazierku v našej záhradke, ktoré malo cez deň farby dúhy, no teraz bolo tmavo modré a tam kde bol mesiac krásne strieborné.
Zrazu som uvidela niečo nádherné... Hviezdy v tvare... Blížencov! Moje znamenie! Hľadala som ho na oblohe už dlho a teraz zrazu si našli oni mňa! Moje kútiky úst sa zdvihli ešte viac, keď som ich uvidela. Niečo tak krásne. Dvaja ľudia držiaci sa za ruky, ležiaci na nočnej oblohe. Spriaznené duše.
Keď som sa vynadívala tej kráse, pohľad mi padol na našu čerešňu, na ktorej práve boli šťavnaté plody, ich červená farba žiarila aj v tme. Len čo som sa na ne pozrela dostala som na ne chuť. Spomenula som si ako som na tú čerešňu liezla, tak blízko oblakom a pritom tak ďaleko. Omamná vôňa čerešní a dreva v korune stromu. Červené sladké plody na každej strane, chutia tak sladko, chuť leta.
Než som sa spamätala hlava mi klesala, a viečka som mala veľmi ťažké. Nuž som si ľahla do mojej postele a s úsmevom na tvári som pomaly zaspala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár