Dokážeš cítiť tú temnotu, do ktorej ma priviedla moja bolesť?
Ako by si mohol, keď si ma nechal samú...
Kráčam po miestach, kde sme zvykli chodiť,
Až príliš si uvedomujem o čo som prišla, ale ty nie...
Niet cesty, späť, niet cesty späť...teraz nie...
Nechala som ťa ísť, chcelo sa mi kričať aby si zastavil...
Tvoje klamstvá zašli priďaleko a zahubili pravdu.
Hlboko pod popolom sa ju snažím nájsť, ale opustila ma ako ty.
Nahováram si že ťa nenávidím, ale nedokážem to...som slabá.
Moja láska k tebe jednoducho nedokáže zomrieť.
A to ma zabíja...
Odchádzam, nikdy si mi nepovedal, aby som zostala.
Mám pocit, že necítim žiadnu bolesť, necítim nič.
Moje srdce zalial chlad, láska zamrzla.
Ale spomienky roztopili všetok ľad, spolu s tvojím dotykom.
Bolesť však premohla všetky pocity, cítim ako mi prechádza celým telom.
Keby si len vedel, ako ma to všetko bolí...
Bola som blízko k tvojej láske, ale sama som zlyhala.
Nebolo to reálne, celý čas...
Po tom všetkom si dokázal odísť a možno úplne zabudnúť.
Praješ mi aby som bola šťastná, ale ako by som mohla?!
Keď zakaždým mi spomienky na teba uštedria ranu?
Som troska, ktorá sa postupne stále viac rozpadá.
Všetko mi pripomína čas, ktorý sme spolu trávili.
Tvoj úsmev mi pripomína, ako si sa usmieval na mňa.
Staré melódie, staré spomienky, počujem tvoj smiech.
Cítim ako ma jemne hladíš, a tvoje pery splynú s mojimi.
V domčeku na strome to vonia stále rovnako, ale som tu sama.
Dookola počúvam, že láska ma opustila a mala by som zabudnúť.
Chcem ti povedať všetko, čo ma tak vnútri sužuje.
Slová, ktoré som ti nikdy nepovedala.
Zamyslel by si sa, ak by si vedel všetko?
Mám chuť kričať, ale niečo mi bráni len sa poriadne nadýchnuť.
Po večeroch plačem v bolestiach.
Pretože ti túžim povedať, slová ktoré už nemôžem, je neskoro.
Spomenieš si niekedy, aká som bola pre teba nenahraditeľná?
Alebo si ma už dávno nahradil niekým iným...
Chýbaš mi, vráť sa, priveď moje zlomené srdce k životu.
Zachráň ma z temnoty, ukáž mi, že ti na mne záleží.
A potom všetkom sa spolu stretneme tam, kde stále.
Na mieste lásky...
Dokážeš mi povedať skutočnú pravdu?
Alebo sa opäť schováš za sladké klamstvá?
Čo oči nevidia, srdce nebolí, zvykol si vravieť.
Podľa mňa práve to bolí najviac, čo je očiam nedostupné.
Idem ďalej, aj keď som stratila zmysel pokračovať.
Som blázon, keď som sa tak rozhodla...
Dala by som čokoľvek, len aby som na chvíľu mohla vrátiť čas.
Vzdám sa všetkého, vzdám sa kvôli nám, ale nevzdám sa!
Snažila som sa priznať si, že ti nechýbam a jednoducho ma nepotrebuješ.
Ale ja bez teba nedokážem žiť a moje srdce sa na teba naviazalo.
Túžim mať krídla a odletieť tam, kde ma budeš ľúbiť.
Ale obávam sa, že také miesto neexistuje.
Niekedy nájdeme veci, ktoré nehľadáme, ty si tomu dôkazom.
Niekedy stratíme to, na čom nám najviac záleží.
Bolia ma myšlienky na minulosť, na tie krásne časy.
Nevládzem, potrebujem, aby si mi povedal, že ti na mne záleží..
Plačem, no teraz tu nie si, aby si mi mohol utrieť slzy.
Dnes si ich utriem sama...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lawren
15. 4.apríla 2014 21:04
cítim sa úplne rovnako..
Napíš svoj komentár