hnalo ma svetlo, ktoré som nevidela očami.
Dalo by sa to nazvať túžbou,
mojimi nenaplnenými prosbami.
V tichu bolo počuť len moje kroky,
a ako steny chodby ticho lkajú.
Mala som pocit, že to tu poznám roky,
hlasy v hlave mi správny smer šepkajú.
A na konci dlhej chodby boli dvere,
zapadnuté prachom a s pavučinami.
Moje oči zastali na malej diere,
ktorá odhaľovala krajinu s tajomstvami.
Videla som tak veľmi známu budovu
a počula detský smiech.
Zrazu som získala nádej novú,
neotvoriť dvere by bol hriech.
Smelo som rukou na kľučku siahla
a zrazu pocítim závan nádejí a snov.
Do krajiny zázrakov ma tá chodba vtiahla,
táto krajina bola kedysi reálnou.
Stále si pamätám, ako som sa na svet
dívala očami dieťaťa usmiateho.
Roky zviazali detskej duši let
smútkom nostalgiou trpiaceho.
Na môj detský chrbát slnko svietilo,
zdá sa mi, že teraz je chladnejšie.
Čas plynie rýchlo, nemilo,
stratila som detstvo najvzácnejšie.
Verila som, že zázraky sa dejú,
a nevedela som o krutosti sveta.
Moje pery sa ticho smejú
a duša v zatratení lieta.
Zhasínam svetlo a ticho verím,
že toto všetko je skutočné.
Osud anjelským rukám zverím,
a opäť byť dieťaťom nebude náročné.
Som príliš stratená, než by
som sa dokázala stratiť.
Poznám však moje túžby,
do minulosti sa vrátiť.
Minulosť nekončí za týmito dverami,
detské oči mi večne iskria.
Pri mojej ceste netrpím zábranami
viem, kde moje kroky mieria.
Budem si pamätať, ako ma učili lietať,
je to sen, vždy ním bol aj bude.
Možnosť jeho detský úsmev zbadať,
mi vrátila teplo lásky do hrude.
Vidím nás, sme spolu, sme šťastní,
srdce dieťaťa nám v hrudi bije.
Každý z nás dvoch túto spomienku vlastní,
tak skoro sa nám z mysle nezmyje.
Sen sa ale končí, musím sa zobudiť,
žiadne deti, žiadne dvere tajomné.
Naspäť do prítomnosti zablúdiť,
Snívať večne je asi nemožné.
Dni ubehli a ja sa pýtam,
Mohlo sa to všetko len tak stratiť?
Za smutných nocí snívam,
že raz budem mať možnosť sa vrátiť.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
flourisher
6. 2.febuára 2014 22:17
Wow, toto nemá chybu je to ozaj silné ak si toto sama napísala obrovský rešpekt pred tebou. Len tak ďalej máš budúcnosť. A len taká moja myšlienka ešte, veci sa menia ale nemiznú.
2
@flourisher ja nemám slov, normálne si ma dojal ďakujem ti krásne, veľmi si cením tvoje povzbudivé slová A tú tvoju myšlienku si asi niekde zapíšem, pretože sa mi veľmi páči
3
@krpcek347 Neďakuj napísal som len čo si myslím. A hlavne píš ďalej rád by som videl ďalšie básne od teba.
Napíš svoj komentár