no prerastie nám cez hlavu a zrazu horí ..
A horí... až dohorí posledné steblo trávy čo držalo svet pokope.
Je príliš neskoro pokúsiť sa zastaviť to, čo je už dávno spustené.
Keď potopa zmyje všetken smútok a vôbec..výraz z tváre,dúfame že tak zaleje všetky ryhy čo nám boli spôsobené.
Vieš čo? Zobuď ma až to všetko skončí.
Vstala som, poslal si mi nejaký signál čo mi napovedal že je čas. Obliekla som sa ako vždy, namaľovala si úsmev a plná síl vykročila do nového sveta.
Tak poďme.
Verím ti...po tisíckrát vyslovená veta, ktorá možno strácala na význame a stávala sa samozrejmosťou,
no mňa stálo stále viac a viac síl jej vyslovenie.
Ako sme tak pomaly kráčali a dúfali, že nie je príliš sucho no ani sa nespustí nával daždov, zrýchlil si tempo a podal mi dáždnik.
A už som pochopila že to možno nie je zbytočné..
veriť, že je to jedna zo skúšok, ktoré mám prekonávať alebo pascí do ktorých neustále padám.
Nech to bolo čokoľvek nevládala som odolávať a bežať čo najďalej ...
No teraz už viem žeby stačilo ísť krokom, ty by si tempo nezrýchlil a nedobehol ma.
Ja by som sa ešte otáčala a strácala čas dúfaním.
Uložila som sa na spánok, neprosila o znamenie raz o mňa možno niekto zakopne keď pobeží tam, kde som ja už nevládala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lil_dee
28. 10.októbra 2007 12:06
pekne napisane
Napíš svoj komentár