Dajme si rande s našimi snami...

Zamerala naň svoj opovážlivý pohľad, prešla si rukami po vlasoch a povedala si že akákoľvek multifunkčná zbraň sa nevyrovná učinnosti tej ktorú mala v sebe práve ona.

Jej nohy nemali dlžku svetových topmodeliek a hlavu nezdobila honosná spleť vlasov v zložitom kaderníckom útvare, pery sa nevyrovnali kolagénovým herečkám a nechty zdobil len klasický priehľadný lak.
No mala to čo možno nemajú všetky plastikové krásky z televízíí a očarujúce princezné z románov.Tou tajne-verejnou zbraňou bolo jej sebavedomie.
Nie, určite nie také ktoré vídavať na každom kroku , nie také, ktoré ju nútilo stáť každý deň hodiny pred zrkadlom aby sa vyrovnala obrazu perfeknosti. To jej sebavedomie jej hovorievalo, že sa má zmieriť a vyťažiť z toho čo jej telo ponúka. Pokiaľ ovšem nezarobí tisíce na nové prsia a prestane sa bát operácií.Zistila, že to zmierovanie pôjde rýchlejšie bude lacnejšie a isto aj bezbolestnejšie.

V hlave si premietala výsledky očakávajúceho stretnutia a vzhľadom na reálny začiatok spoznania bola v svojich snoch o dosť ďalej. Hoc nepremýšľala o deťoch a strihu svadobných šiat, to jej prišlo patetické a neoriginálne.
Skôr uvažovala o svojej pozícíí v očiach toho druhého, logicky si vyvodzovala postupy a tak si vytvorila imaginárny vzťah, potom sa jej do toho reálneho ani nechcelo.Prečo by človek odchádzal niekam, kde už vie čo ho čaká.

Hodila do seba narýchlo čaj kedže na jedlo nemala chuť ani čas.Hodiny zabrala premýšľaním a snením. Patrila medzi ľudí ktorých vedelo rozptýliť čo i len žmurknutie oka alebo jemné odklonenie sa od začatej práce.

Vysnívala si ako by ho mohla milovať, ako by kráčala smerom k nemu po ceste by mohla spadnúť ale trapas by z toho nebol kedže by to bol iste elegantný pád.
Samozrejme miloval by aj on ju a ako inak musel by ju milovať viac, hoc by stále tvrdila, že je to narovnako.
Vznikali by tak jemné roztržky a bol by dôvod na hádku, čo jeden ,hneď by ich bolo viac.

Tak si tvorila milostné príbehy čakala až ich vytvorí sám život a čakaním si chvíle ešte predlžovala...

Počúvala okázalé rady ktorými sa aj chcela riadiť no poučky nie vždy vedela transformovať do života.
Hovorila si že tvrdohlavosť k ničomu nevedie a škodí len sama sebe, no nahovorí si toho veľa.

Potenciál využívala v tvorení záverov a dedukcíí pre cudzie vzťahy, bola do nich zrejme viac vžitá než do tých svojích.Tam kde bola potrebná svoj názor vyjadrila, a ak potrebná nebola, tak ho povedala niekomu inému, kto s ňou samozrejme musel súhlasiť.
Pochybovať o jej tézach nebolo povolené nikomu no ak s nimi naoko súhlasil bol označený za patolízača a ani náhodou s ním nesympatizovala.

V skratke málokto vedel o čo jej šlo, častokrát to nevedela ani ona sama.

Aspoň tak získala podklady pre porovnanie , už nimi neboli len fiktívne predstavy vytvorené na základe filmových ideálov.

Našli sa reálni "hrdinovia", iba trošičku prispôsobení jej argumentácíí.

Laťka bola nastavená riadne vysoko.
Kúsok z toho, oči z neho, charakter toho virtuálneho chlapca s dokonalým vyjadrovaním, osobnosť vyžarujúca charizmu .... hej náročnosť presahovala hranicu normálu a hlavne skutočnosti.

Myšlienkami zrejme nedošla k hodnoteniu samej seba a pozabudla aj na fakt, že partnera treba prispôsobiť najmä k svojej povahe.

Ideály opadli, ostali pri randení so snami a začala si všímať aj to čo vyzeralo na prvý pohľad absolútne nevhodné pre ňu.



Vykročila, riskovala pád z autobusu , udupanie davom, potknutie sa o pár bezdomovcov čo zdobili okolie prevalcovanie taxíkom čo stáli obďalejč a ešte pár vrcholných trapasov ktoré sa ani náhodou nehodili do jej potencionálneho dokonalo skutočného príbehu so šťastným koncom.

Vypustila všetky fantazmagorie z hlavy,keďže vedela, že toto je úplne iný príbeh a zažiť jeho priebeh stojí za akýkoľvek koniec ...

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu