Záleží na tom? Aj tak nik nevie kam ísť....
Posledné dni vstávam o niečo skôr. Záhada, keď sa mne na budíku objaví čas 8:30 alebo nebodaj 7:00 počas prázdnin, choré ja viem.
Ale čo sa týka mojej osoby, nič ma neprekvapí.
Prechádzam okolo 2 zrkadiel s maximálnym znechutením, použijem formulku "vnútorná krása je dôležitejšia", smerujem do chladničky kde vidím každý deň to isté a ubezpečím sa že zas príde dokonalý deň ktorý mi zmení život.
Neuveríte...zatiaľ neprišiel.
Zasadnem za ten debilný stroj požierajúci čas aj všetkú dôstojnosť od ktorého neviem odlepiť oči,
po 4.krát za deň- v rovnakých časových intervaloch počujem hlas ktorý som sa naučila prepočuť-vždy si myslí že ma vyvedie zo stereotypu: "juuuuli, kedy sa mieniš ísť učiť?"
Hm...rečnícka otázka, čudné že na ňu vyžaduje odpoveď,
Oci ostáva to záhadou.
Niekedy uvažujem že by bolo lepšie byť odtrhnutý od sveta a klásť si otázku (použijem od mojej babky)
"čo na tom počítači počítate?"
No to som odbočila od hlavnej témy, nie neospravedlňujem sa, ja rada.
Keď už som sa rozhodla predstaviť moje nedostatky tak poriadne.
Slečna, ehem nezávislá -teda ja
Ktorá sa silou mocou pokúša byť nezávislou pretože to spadá do jej rebélie, uhum zas o sebe hovorím v tretej osobe.
Teda tá moja imaginárna nezávislosť ktorú by som chcela dosiahnuť sa nejak serie (85% ľudí si pozrelo hore moj vek čo?)
Nemuseli ste sa namáhať- 15.
90% ľudí si pomyslelo že som blbá a nevem čo so sebou, bohužiaľ moja mama nie je výnimočná ... a to som si myslela pravý opak, potom že ja som ju sklamala, neviem kto koho.
Takže vyvraciam NEfakty, viem čo so sebou, len sa snažím vydobiť si akú takú autoritu ktorá je neustále podkopávaná vyjadreniami "si naše dieťa, žiješ s nami tak sa budeš správať ako dieťa k rodičom"
AHA! Tu nastáva zlom, ako sa správa dieťa k rodičom?
A kde je demokracia a sloboda prejavu?
Dobre dobre, viem že každý využíva tieto argumenty a že toto sú typické problémy dieťaťa, ale ja nemam 19 ako môj brat .
U nás je to trošku pomýlené.
Ja som racionalistka, ktorá vždy uváži čo je vhodné, kedy sa ospravedlniť, čo povedať, ako to povedať , za čo bojovať atď...
Moj brat- nebudeme sa klamať život mu prisúdil asi ... veľa nazvime to komplikácíí v raste.
Takže ja som dieťa, blbé malé dieťa , ktoré keď sa rozhodne trucovať, trucuje.
Hlas mu zlyháva keď sa po dvoch dlhých tichých mesiacoch snaží prehovoriť ale bohužial, to neide...
Dieťa ktoré si aj tak urobí po svojom s argumentom "mami to k mojmu veku patrí, nečítala si brožúrku o dospievaní?"
Moja mama zjavne ignoruje všetky moje tažko vydolované argumenty (ako napríklad kodex deckých práv na chladničke)
A akokeby sa nehanbila si vytvorí práva mám, dokonca ani nemá fantáziu dopíše tam len "Aj mamy majú rovnaké práva"
pche! Ubohe, nemať vlastné zbrane a oháňať sa detailami..
Vidím, že už veľmi dlho dristám a z mojho vrúcneho blogu ktorým som chcela povedať že svoju mamku aj tak nenormálne ľúúbim hoc mi komplikuje život a nehovorí so mnou , sa stal ...čo to je? Výlev budúcej nezávislej a úspešnej ženy HA!
Je to možné?
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
1) si nad svojim vzhladom znechutena? a co potom maju hovorit ostatne baby? ak si ty skareda, tak potom je 99,9% zien ohyzdy
2) tvoj vek je v poriadku, posobis dospelejsie aj ako ovela starsie baby tu
3) gramatikaaa