Bola som tu niekoľko týždňov len pre teba.
Bola som schopná zabudnúť na všetky povinnosti a venovať sa len tebe.
Nenápadne som všetko odsunula na dobu neurčitú a prestala žiť ako vtedy.
Myslela som že ti môžem pomôcť a že si schopný sa zmeniť.
Lenže pochopila som, že to by si už nebol ty.
Milonkrát som prosila, aby som ťa mala len pre seba.
Tisíckrát dúfala, že raz pochopíš prečo to šlo všetko tak presne.
A asi stokrát som si uvedomovala, že to nemôže fungovať.
Stretli sme sa, padli si do oka, smiali sa a chápali naše problémy.
No predsa to nestačilo.
Predsa si bol len akási kapitola.
Kapitola, ktorá raz musela skončiť.
Preto som nikdy nedovolila aby začala.
Napodobenina lásky.
Keď má človek pocit že ho stretlo niečo naozaj správne.
Vraj má šancu kadečo zmeniť a cíti sa taký silný, pretože dobrovoľne čerpá silu z druého.
Zrejme len náhodné prepojenie dvoch duší na dobu neurčitú.
Akýsi skrat v systéme,ten mi nemôžeme pochopiť.
Len my dvaja a svet ktorému sme sa rozhodli čeliť.
Dnes už viem že to nebolo správne rozhodnutie.
Nebol si životný omyl, tie ešte len prídu.
Bol si len obyčajná napodobenina lásky.
Vie rovnako klamať, vábiť a ničiť alebo meniť život.
Takisto chápe, lichotí aj miluje a predsa su tak odlišné.
No človek je príliš slepí aby rozoznal niečo tak jasné.
Všetci veríme tomu čomu chceme veriť.
Vytvárame si vlastnú pravdu na základe vlastných faktov.
Teraz tu sedím a pochopila som tú tvoju pravdu a porovnala s mojou.
Sú zjavne odlišné.
Ty to stále nevidíš?
Ja viem, že naša kapitola už skončila.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ja som si o veľa veciach povedala,že to bol omyl,ale pak som si uvedomila, že nie omyl,lež život...