Dobre dobre, nemienim nikoho ubíjať mojimi pesimistickámi žvástami.(túto vetu hovorím často, som si všimla)
Tak teda som sa tak bezcieľne prechádzala, vlastne blbosť vždy mám nejaký cieľ, práve som bola na ceste domov a keďže sa mi akosi nechcelo tak som čumela na podobné priblblé časopisy , ktoré si kupujú ženy, ktoré chcú byť v obraze či ako sa tomu hovorí.
Hej čudné, že ich takto vykresľujem, keď ich dosť často kupujem aj ja, ale to len pre to , že na mňa platia reklamné ťahy...a vždy verím že vnútri nájdem odpoveď.Noa? Každý máme svoje sny.
A keď som tak uvažovala(áno viem to), som sa pýtala samej seba KAM? Až kým som nedošla (o 15 m ďalej) k "hradbám mužského sveta"-krčma
Dobre, mali cez 40, zničené stereotypné životy, ženu, x detí a neverím, že oni túto otázku vôbec niekedy počuli od svojích dokonálych ženušiek ktoré im nebránia v ceste za "štastím", alebo za pivom , jedno s druhým ..., ale vtedy som si tak sama pre seba povedala NIKAM, to radšej zostanem doma.
Nie nepridala som sa do žiadneho spolku začínajúcich lezbických feministiek, nevravím si trikrát denne pred zrkadlom "som krásna, inteligentná a nezávislá" a nečítam návody "ako byť úspešnou ženou", ale do riti prečo by som ja niekam mala chodiť keď oni po pár ( no dobre no možno po pár násobkoch párov) rokov sa vedia ledva dogúľať domov.
Možno som trochu zveličila a predstavila si manželstvá mojích detí a moje manželstvá(vlastne jedno, sakra malo by byť jedno) ... ,
ale ženy sú už také.
Myslíme perspektívne , riešime problémy a potrebujeme sa neustále uistovať o tom aké sme úžasné.
A akonáhle prestávame riešiť každý jeden problém (tým pádom aj tie ktoré vytvárame my) tak sme neschopné, otrávené partnerom(vraj, že o tom neviem) a nikoho nemáme radi (občas by nezaškodilo trochu skromnosti chlapci a pozerať len na seba).
Teda sme zbavené hrdosti, preboha veď keď ľúbime máme sa ponižovať.
Párkrát ste videli v telke ako Sančo vyznáva Chuanite lásku a bez väčších problémov mu padla k nohám.
Nielen my sme tie ktoré snívajú
No chlapčenská (alebo ak chcete mužská) ješitnosť, tá nemá hraníc, samozrejme.
Ale čo my?
No nič, sme chápavé , možno redaktorky podobných časopisov typu "uistime sa, že je to normálne" a riešime mužsko-chlapčenské názory a dôsledky rôznych situácií (často tých ktoré sa ešte nestali)
Tak sa teda pýtam kam sú schopní zájsť muži kôli nám? A kedy oni budú vydávať podobné zúfalstvá ?
Odpoveď?
Veškerá žádna, jedine ak si bude klub nádejných novinárov s homosexuálnou orientáciou nahovárať že mužský magazín je cesta za "ženským" srdcom.
Jediné čo nám ostáva (nám ženám) naďalej kupovať tieto časopisy, partnerov nepúsťať do krčmy a nevydávať sa.
Veľa šťastia.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár