Máme čas žiť naplno.

Môžme riskovať, smiať sa, robiť si život ľahším a predsa sa tvárime že všetko je strašné.

Jasné to sa mi hovorí, neskutočne mudrá veta na žačiatok čo?

No ono je to trocha komplikovanejšie...

Vyhrabala som sa spod paplonu keď som sa snažila prepočut tú debilnú zvučku budíka,ktorá mi každé božie ráno píli uši.

"Niečo pozitívne , niečo pozitívne" to mám vraj hľadať keď sa zobúdzam...Pomohlo povedala som si že si zmením časový limit spania a opatovné otvorenie zlepených očí (ešte špirálov zo včera ktorú sami maximálne nechcelo odlíčiť a áno uvedomujem si že je to prehrešok) sa premení z 5:45 na 5:55 , samozrejme ako vždy to skončilo pri 6:00.
Konečne som si sadla a skonštatovala že nie je až taká veľká tma ale aj tak som sa bála spustiť nohu z postele.
Tak som chvíľu dedukovala že čo to bude dnes za den , a že ja vlastne ani nemôžem vstať ľavou nohou z postele lebo by som musela prebúrať stenu takže je to totálny blud.
Stále vstávam pravou a je mi to prd platné
No, trebalo by vstať..
Chcela som spustiť najprv hlavu a sa pozreť či tam nieje nejaka JETIX príšera alebo japonský chuan´ chi z tých debilných rozprávok ktoré tam vždy chodia a ja nemám čo pozerať.
No ale viete čo?
som spustila nožku, rýchlo skočila...
a bolo tam zase ....jedno velké nič.
No fasa, zas nič z toho ..som rozmýšľala že spadnem z postele a si polámem nohu, no mama by spala dalej a aja by som ležala v bolestiach takže som sa konečne vytrepala do školy ..obliekla sa a upravila aby si profesorky nemuseli zakrývať oči keby náhodou odomňa niečo chceli.
A snažila som sa byť maximálne tajná a nenápadná. Som si vykročila celkom svieža či jak sa to hovorí..
Až tak že som nastúpila do iného busu....
Ani nadávať som nemohla lebo zas by na mňa každý pozeral že čo to som , tak som len ticho vystúpila prestúpila na iný a brala som to tak že som musela poskytnúť nejaký poplatok ,vykúpenie za tú pravú nohu, čo som ňou vstala... no a potom som mala celý deň v škole pokoj...fakt maximálne odveci blog a neviem čo som tým chcel povedať ale určite nič poetické iba ..ehem som chcela múdro začať tak akože múdro končím... "Vstávajte pravou nohou" ....zmyselné

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu