Proste ma len tak zabite a hlavne zachránte svet predomnou.

Neviem či viete ako to myslím, ale cítim sa jak totálny idiot.Tento blog bude úplne odlišný od mojich ostatných ale to mi je teraz úplne jedno.Možno ho v najblišej dobe vymažem možno nie.A vôbec pochybujem že niekoho budú zaujímať moje nálady.

Upozornujem nech nikto nezarýva do mojej gramatiky a zároveň sa strašne ospravedlňujem, ale nemám najmenšiu chuť na ňu dávať pozor.

Neide na mňa žiadna melancholia ani depresia ani nič podobné.
Ešte ona by sa opovážila ku mne priblížiť, to by som ju zbombardovala sladkostami a kadečím čo sa napchávam keď chcem uspokojiť nesmiernu chuť po ... po čom vlastne? Po inom živote.
Niečo nie je v poriadku a v podstate viem aj čo.
Včera večer som sa vytrepala do kina a samozrejme lístky na včera nemali...dobre v pohode stáva sa.
Ale horšie je že mám lístky na dnes, ale nemám ani najmenšiu chuť na simpsonovcov.

Notak som včera prišla domov a zrazu som si uvedomila že som strašná sviňa a že vediem neskutočne blbý život.
Ani nie blbý ako skôr bezúčelný.
Tak som sa presunula k chladničke.
Absolútne som nebola hladná ale dúfala som že pocit viny zajem.
Schmatla som nejaké keksy a z kabelky vybrala zvyšok želé bomparou, ktoré vraj vybalia úsmev.
Ja som ho nevybalila na nich a ani oni na mňa asi sa im nepáčil spôsob ktorým som ich konzumovala.Trhala som ich na malé kúsky a následne strkala do úst.
Do druhej ruky som zobrala keksy, nejaké extrémne veľké balenie.
Potom som si uvedomila že nemám ani jednu zdravú vec a keďže idem žialiť za bezúčelným životom aspoň moja večera mohla obsahovať niečo zdravé a normálne.

Aj keď viem že už len fakt že si o 10 večer dávam večeru nebol zdravý, pravdupovediac mi to bolo jedno.
Pod návalom výčitok svedomia ktoré za tie roky spôsobila moja mam rôznymi káznami o zdravom životnom štýle som z chladničky vytiahla nejaký zeleninový šalát a kúsok chleba so syrom.

Keď som sa na to tak pozrela pripadala som si ako riadne prasa ale nevadí, usadila som si a zapla telku.
Na prvom kanály išli reklamy, usúdila som že to bude najvhodnejši program pre mňa.
Bolo to bez deja, mohla som sa venovať svojím myšlienkam a jedlu.
No keď zapli po tristokrát videnú reklamu na persil kde tá pani tak nesmierne rada farbí vlasy v bielom tričku(to dá rozum) smejúc sa so svojou kamoškou prišlo mi zle.
Ani nietak z toho že som to už toľkokrát videla ale z tých vysmiatých šťastných paní.
Zapla som svoj obľúbený teletext a zbadala som že sa čoskoro začne nejaký film.Neviem už aký to malo názov ale veľmi nezodpovedal tomu že bol nedostupný len do 12rokov.
Tak som si pomyslela že som na tom tak zle že sa budem báť aj niečoho čo ma len zlý názov.
Prepla som a opäť a opäť..
Až som došla na ďalšie reklamy.
Zastavila som ..pozrela sa čo pojde a bolo tam niečo ako "Zranení láskou" neviem presne a pod tým moj obľúbený "doktor House" perfektný chlap mimochodom.
Tak som sa potešila že nebudem musieť pozerať žiadne romantické žvásty z ktorých by som sa možno zasmiala ale skôr by mi z toho bolo ešte blbšie ako z persilu.

Ten House mi presne sadol, vystihoval moju chladnú náladu hoc on nie je zlý chlap.
Sebaistý, nikdy nie je niekde v rozmedzí.
To ma inšpirovalo.
Položila som cukríky, keksy.
A uvedomila si že takýmto štýlom zo mňa bude len ľutujúce sa tlusté prasa.Najlepšie na tom bolo to že som nezmenila absolútne nič.Vôbec nijak som sa nerozhodla, ale o to šlo.
Našla som riešenie, len to riešenie nebude vyhovovať druhej strane, ale to sa stáva.
Nemôže ísť vždy všetko podľa predstáv.
A tak mám čistú hlavu , nemám žiadne výčitky..
Vlastne mám také malé.
Mám výčitky že ich nemám a že som v pohode zaspala, že sa nad tým netrápin každých 5minút len každých 10, že si myslím že to bude v poriadku.
A jedna najväčšia výčitka, že sa sebecky zaoberám svojimi pocitmi keď na tom niekto bude oveľa horšie.
Len toľko som chcela, na dnes.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu