Neočakávala som že všetko bude skvelé,obaja sme vedeli že spoločná komunikácia bude možná a bolo jedno či prostredníctvom slov alebo akejsi nemej reči.Vyhovovalo nám to.
Museli sme byť priateľmi ktorí si navzájom dodávajú silu a zaplňajú voľné minúty ba aj hodiny svojou neskutočne žiadanou prítomnosťou.
Nikto to nemusel povedať, my sme to vedeli. A hoc sme radi rozprávali vedeli sme kedy netreba nič povedať.
Takž som nežiadala aby sme boli "pár" mesiaca a na každého sa usmievali ruka v ruke.
Mali sme vlastný spoločný svet a bolo jedno ako ho kto bral.
Zvýšenie hlasu v iných zbudzovalo pocit hádky a u nás len malý dôkaz alebo prejav záujmu o pocity druhého.
Pred časom mi niekto povedal že niesi dobrý človek, nech sa ťa nedržím.
Vedel si že nech mi povie ktokoľvek čokoľvek overím si to,mám vlastnú hlavu. Aj keď občas by som si ju mohla poriadne schladiť a až potom rozmýšľať, napriek tomu neľutujem.
Neľutujem že som získala skvelého kamráta,priateľa ktorí sa takto zmenil rýchlosťou svetla (aj keď to bol dosť dlhý čas, zdalo sa to málo) na obyčajného známeho s ktorým udržujem kontakt no cez to všetko vieme že nieje celkom správne ak sa nám cesty skrížia, hoc by sme si ich neraz radi zámerne skrížili, odoláme...
Nikdy som nežiadala aby si nezabudol len vec že existujem a že som kedysi nebola známa.
Opäť prešiel nejaký ten čas, ktorý mimochodom neletel tak rýchlo ako ten strávený s tebou a pri tom som neverila že čas môže mať rozličné vlastnosti.
A teraz opäť váham či poďľahnúť skríženiu našich ciest ..
Viem asi by to nebolo správne, no posledný pozdrav som ti chcela venovať osobne.
Možno sme si zpárkrát nazanačili žeby bolo fajn zájsť sa porozprávať, len neviem či mám odvahu na to zistiť čím si pre mňa bol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Mne si vždy vravela aby som bojoval a chcel dačo dosiahnuť..... tak skús to teraz aj ty..