Fredy - pes na predpis

Nevedela som odolať.

Tie psie oči, to kňučanie,že idem zase preč, no som slabá, veď kto má na to mať nervy?

No a tak šiel so mnou, pes jeden psovitý.

Samozrejme, Rybka v hlavnej úlohe všetkého, pivo, cigarety, smiech a knihy...

Vtrhol tam ako do vlastnej obývačky, bála som sa,nie je zvyknutý na toľko ľudí.

Ale Freďák také starosti teda fakt nemal.

Našiel si kamaráta-čierneho Kulicha a sposobil, že sa som rukou dotkla toho fešáka v slamennom klobúku, ktorý sedel vedľa mňa.

Vyjedol tri hrste piškotov, ktoré mu moj spolustolovník hádzal a ja som nevedela, kto má z toho viacej radosť, či on alebo pes.

Totálne si získal tú večne nahnevanú a zamračenú čašníčku, nosila pivo zrazu sama od seba a pohľad, ktorý zabíja, sa niekam z jej tváre vytratil.

Chvostom oddane rozfúkaval popol z popolníkov a rozhadzoval papiere s fyzikálnymi pojmami po zemi.
Keď sme videli jeho záujem o túto tematiku, tak sme mu udelili titul inžiniera, no tak kde sa dá zohnať pes, ktorý sa vyzná v teórii relativity?

Smiali sme sa jeho neustálej snahe o piškotky, jeho dokonalej choreografii pozostávajúcej zo: Sadni, daj pac, ľahni, jeho radosti z malého kúska čokolády z kindervajíčka.

Dokonca aj moj spolustolovník sa smial, usmieval sa a mal z neho radosť. No proste pes proti depresii, dáva sa na predpis.

Rozprávali sme sa, rozoberali veci, ktoré jednoducho nezmeníme a žasli nad tým,ako ten malý chlpáč dokáže len mávnutím chvosta zblížiť tri stoly.

Domov sme šli len ja a pes, ale ja som mala chuť tancovať a spievať ako kedysi dávno. Fredy pochopil moju radosť a aby nezaostal, tak začal rozhrýzavať vodítko.

Doma si ľahol ku mne do postele, oblizol mi nohy a tváril sa ako pes, ktorý práve zažil veľmi vydarený spoločenský debut.

 Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu