Stužková

Už na ďaleko bolo z tej budovy vidno,že sa tam deje niečo výnimočné. Vonku postávali dievčatá vo večerných šatách,chlapci v oblekoch, vyzerali strašne nepatrične a ich vzrušenie bolo hmatateľné.

Stál tam, v obleku a bolo zo dňa na deň dospelý, majster sveta vo všetkom a krásny ako snáď ešte nikdy. Objal ma, plecia mal široké a ruky veľké,už nie také maličké,ako si ich pamatám. Moj brat.

Sadla som si k otcovi a sestre, pozerala na neho,ako je doležitý a šťastný,bol to jeho večer a bolo ho všade plno. Sála sa plnila hrdými rodičmi.

Trieda nastúpila do pozoru,brat sa opičkoval nad obradnosťou celého večera, celý náš stol sa smial nad tým ušatým šašom, ukazovali na neho a spolužiaka vedľa neho, ktorý bol o tri hlavy vyšší od každého.

Dievča a chlapec predniesli príhovor k rodičom. Ďakujem mama, za tvoju starostlivosť a trpezlivosť...

Brat pozrel na mňa. Prestal sa smiať, pretože nie ja som tam mala sedieť. Mala si tam sedieť ty, ty si mala byť na neho hrdá,pretože ty si ho porodila.

Otočil sa ku všetkým chrbtom a ja som videla,ako sa mu od plaču trasú plecia. Plakala som s ním.
Každé slovo toho príhovoru mu znovu a znovu rozkmitali jeho chlapské plecia,pretože on vedel,že ti nemá za čo ďakovať,pretože si neprišla,pretože si o neho nestála.

Plakal a ja som nemohla za ním,aby som mu prešla rukou po spánkoch.

Príhovory sa konečne skončili a brat sa vybral smerom k nám. S ružou, ktorú kúpil pre teba. Stál pred do mnou a sestrou a nevedel, ktorej z nás má dať tú prekliatu červenú ružu, pretože nebola ani pre jednu z nás. Objali sme ho tak silno a tesne,ako sme len mohli, triasol sa a zajakával vlastnými slzami.

Začali sa prvé tance pre žiakov a ich rodičov.
Chytila som ho pod pazuchu a viedla k parketu. Oprel sa o mňa a vzlykal. Už nebol tak dospelý, bol to len malý chlapec, ktorý plakal, pretože mu jeho mamka neprišla na stužkovú.
Držala som ho tak silno,ako som len vládala,ale teba som proste nemohla nahradiť.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu