Silvester - doma. Najskôr mi to prišlo ako veľká katastrofa no na druhej strane aspoň môžem konečne napísať niečo, čo som chcel písať každý rok, len vždy som bol niekde preč a ožratý pod obraz boží som oslavoval odchod starého a príchod nového roka. V takom znamení sa niesli posledné 4 roky. Dnes, na konci roka 2012 sa plánujem zatvoriť do izby a napísať niečo ako rekapituláciu tohto roku, ktorý bol pre mňa úspešný a v ktorom sa mi splnilo pár cieľov. Stalo sa toho naozaj mnoho, no po celých tých 366 dní tohto roku tomu aj tak chýbal istý šmrnc, ktorý dni sprevádzal v roku 2009 a čiastočne aj 2010.
****
Silvester 2011, prvé dni roku 2012.
Na rozdiel od tohto roka sa Silvester 2011 niesol v znamení poriadnych osláv pre mňa. Asi o 19;00 večer som sa aj s L, R a M vybral smer Pšurnovice na chatu, kde som polovicu ľudí nepoznal. Bolo to naozaj zaujímavé pozorovať Lenu ako hviezdi ešte aj za triezveho stavu:
Mirka: No asi vás idem zoznámiť čo?
Lenka: Ja sa nechcem zoznamovať.
Toto sprevádzal samozrejme dosť veľký hlasový výkon, takže to počuli asi všetci naokolo. Ostatné veci tu spomínať nejdem, pretože "Čo sa na chate stane, to tam aj ostane," aj keď to vždy aj tak všetci vedia Všetci sme pili, jedli, oslavovali. Po polnoci väčšina ženskej časti osadenstva s plačom oslavovala príchod nového roka. prišlo ráno a s tým aj to, čo by už asi nikto nečakal. Zosypal som sa zo schodov a poriadne si narazil nohu. Fotky nemám - nebolo asi kedy.
Prvé dni roku ubiehali pomaly a žiadne veľké akcie sa neuskutočňovali. Dokonca aj moje narodeniny sa neoslavovali /pokiaľ si dobre pamätám / občasné výjazdy v Bytči prevažne s členmi bývalej IV. B tam síce boli.. ale to by sme tu boli do rána keby som spomínal každý z nich. bol Január a hľadel som aj na známky na polroku, pretože sa blížilo vypisovanie prihlášok na VŠ.
****
Mesiac rozhodovania, nudy...
Nasledoval Február a s ním aj už spomínané vypisovanie prihlášok na VŠ, teror v škole kvôli maturitám a dlhé nudné večery doma. Občas sa šlo na kávu do Bytče s Katkou, Heňou ale nič také zlomové sa neudialo. Bola zima, hrozné počasie, všade plno snehu. Časy, kedy nám toto nevadilo už boli dávno preč. Blížiace sa písomné matury som nejak neriešil... Trocha učenia Slovenčiny tam síce bolo a dopadlo to celkom dobre. Ale 16% z jazyka nemeckého... to bolo na zaplakanie
***
Marec - Máj: Maturita, stresovanie a uberanie zo života. Posledná skutočne triedna chata...
Keď si teraz spomeniem na "Skúšku dospelosti," musím sa pousmiať. V porovnaní s VŠ to bola naozaj ľahká skúška. No každý si cez to musí prejsť... V máji nastala aj rozlúčka s Gymnáziom, ktoré mi toho dalo naozaj mnoho a taktiež s mojou bývalou triedou. Pred akademickým týždňom návšteva našej triednej - to bola posledná akcie, kde sme boli všetci pokope.
Ešte jedna zaujímavá vec sa však v tento deň stala. Po rozlúčke so školou sme sa vybrali do mesta na ten tradičný trápny rituál chodenia s tablom a žobrania peňazí. Za všetkých zúčastnených ešte raz ďakujem Hanke, ktorá mala tú odvahu niekoľko krát zastaviť rovnakého pána s drahým autom. Potom už nasledovalo vysedávanie a popíjanie v Mestskej kaviarni.
Musím však spomenúť poslednú spoločnú chatu našej triedy z Gympla. Terchová. Chatu sme vybavili necelých 36 hodín pred tým, ako sme na ňu šli. Ani my, ani pani majiteľka nečakala, čo všetko sa tam porobí ... Pár ľudí sa samozrejme spilo hneď zo začiatku /ako inak – ja medzi nimi/ a potom už skapínali. Podľa mňa to bola chata najhoršia akú sme mali. To ale neznamená, že bola zlá. Bolo to proste veľmi narýchlo zbúchané. Pamätám sa aj na svoj telefonický hovor s mamou:
MAMA: „Boli ste na tie halušky?“
JA: „No ja stojím v okne.“
MAMA: „Ty si už ožratý...“
Zaujímavý je ten mail, ktorý nám prišiel po našom odchode z chaty. Dovolím si niečo z neho zacitovať:
"Rozbitý tanier, polámaná metla hodená pod posteľ, zalomená celá linka-kuchynka ako ste sa asi bláznili, deravá lopta, spalená lopatka z piesku a čo je najväčšia drzosť-páliť nám plot, to už naozaj nepoznáte hranice."
Samozrejme sme o tých veciach moc nevedeli aj keď o niektorých predsa. A veľa tam toho chýbalo Napríklad ako Sakalína naháňala to prasa v tej ohrade alebo to upečené kačacie vajce - to však ja neviem.. asi som spal
***
Prijatie na školy, druhá chata v Pšurnoviciach, Baltazár, Ukrižuuj ho a Manko...
Prišiel Jún a s ním aj ďalšie oslavy úspešnej maturity a všetkého ostatného, čo sa oslavovať dalo. Pribudli už aj vysedávanie s Bravmi, aj keď nie až tak moc ako neskôr. O tom však potom.. Za zmienku stoja ešte Staromestské, kde sa opäť stretla časť bravov. ja som však nekonzumoval alkoholické nápoje, preto to zase nebolo ono
22. 6. sa uskutočnila druhá chata u Mirky. Bolo to naozaj zaujímavé. V Bille na nákupoch mi pri pokladni zavolala mama, že som prijatý do Nitry. To prišlo ako blesk z jasného neba vtedy. Bol som odhodlaný to strašne moc osláviť. Ani to dvojhodinové šlapanie na miesto činu ma neodradilo. Začalo sa popíjať, pojedať a ja akosi stále nič Maximálne tak v nálade som bol. Podvečer mi mama volala druhý krát, že som prijatý aj do Trnavy. Moja radosť sa ešte znásobila. Táto akcia bola super, a za to Mirke ďakujem a dúfam, že sa to ešte niekedy zopakuje. Je mi ľúto, že práve dnešný deň netrávime spolu - tak ako to bolo minulý rok.
25. - 27. 6. Tretí ročník akcie v Turčianskych Tepliciach. Tento ročník jednoznačne považujem za najlepší. Od cesty do TR starým, rozbitým autobusom, ktorý ledva držal po kope až po kúpanie sa vo fontáne a záhadnú nevšímavosť policajtov Za tri dni sme sa zabavili tak, ako sme sa nezabavili možno za celé to obdobie roku 2012, ktoré prešlo dovtedy. Okrem toho, že sme sa pripili za tie tri dni asi 10 krát sa mi najviac vrylo so pamäte napr. Piri zavretý v perináku, nastrašenie Rady, zvuk pesničky "Žijeme len raz" nezabudnem asi do konca života. Marienine výkriky "ukrižuj ho!" a "Baltazár" zneli tiež počas celej akcie. Aj Lena /ako inak / samozrejme zase hviezdila:
Maja: "Musíš dávať pozor, aby si nemala manko."
Lena: "A to kto je Manko?"
Po týchto dňoch bol jún na konci a prišlo skutočné leto.
29. júna som sa dozvedel, že som priatý aj na škole v BA, kde sa momentálne aj snažím študovať a som veľmi rád, že som práve tam...
***
Obnovenie Brav stretávok, začiatok leta...
Od 2. do 6. júla sa uskutočnili tri akcie Bravov za sebou. Od týchto akcii sa to zdravé jadro (Ja, Zdenka, Peter, Veronika, Aďa)
opäť viac menej pravidelne stretávame, čomu sa nesmierne teším.
2. 7. Minibrav - akcia čisto náhodná. V zložení Ja, Aďa, Zdenda sme sa vybrali v spoločnosti nejakých ďalších indivíduí na kaplnku, kde sme ťahali víno. Bol to štart do opätovného stretávania sa.
4. 7. Brávekšn jak za starých čias. Pripojil sa aj Peter a nejaký ďalší ľudia a už sa popíjalo víno a karpatské horké (??! na lávke Nakoniec som všetko pomiešal a vybrali sme sa do Mestskej. Pretože nám nestačilo, dali sme ešte kýbel, ktorý nám ale potom milá teta čašníčka preliala do fľaše, pretože sme už nevládali. Vtedy Petrík ovládal ten slávny bicykel a prevážal na ňom takmer všetkých naokolo.. Ale bolo dobro
6. 7. ďalšia akcia. Nazvem ju "Pežó" - neviem síce prečo, ale fotky z nej sú v albume s týmto názvom. Zdenda bola vtedy vodička A Ja s Petrom, Kocúrom a Janom sme zase popíjali víno na lávke
Po týchto akciách sme sa zase na chvíľku krotili v stretávkach a spoločnom alkoholizme. Keď si to však porovnám s tými výjazdmi z pred už štyroch rokov tak dosť slabé.. ani nepije sa už tak moc
Zvyšok júla bol pohodový.
***
"Triedna" chata - neskutočná akcia, Brečtany a pokusy o vraždu, 4x4...
7. - 9. Augusta sa uskutočnila prvá chata, na ktorú boli pozvaní prevažne členovia bývalej triedy. Bolo skutočne zaujímavo. Ako inak, najväčší zhlob zahlásila Lena pri vyspevovaní už spomenutej pesničky "Žijeme len raz" - nejakú pasáž tam prerobila na "Odjebeme tie brečtany spolu..." Okrem toho, že ma jeden človek chcel zabiť, som sa dozvedel aké je to vypiť za jednu noc 13. druhov alkoholu, aké je to porúbať metlu, tancovať a VYSPEVOVAŤ na stole a "tráva neškodí - to je tvoj životný údel ju vyskúšať..." O ďalších veciach sa nevyjadrujem
21. - 23. augusta ďalšia triedna chata, kde sa už ale viac vecí vymklo z pod kontroly Nechcem to tu moc rozvádzať, je toho viac a nehodí sa to... Možno spomeniem len pár vecí, ako napr. keď Kika plakala, lebo ju Lena nezavolala na svoju svadbu, keď Klaudika v opitosti behala po štyroch = 4x4. To aj stačí, bolo fakt dobre...
***
Ďalšia brávekšn a nástup do školy...
Leto sa skončilo a nasledoval september.. 7. 9. je deń spojený s oslavou Ľubiných narodenín a s ďalším stretnutím bravov. Už ani neviem, čo také sa udialo ale bolo dobre...
16. septembra som prvý krát na dlhšie odišiel do Bratislavy a začala sa ďalšia etapa môjho života, ktorá trvá dodnes. Hovorí sa, že začiatky sú ťažké. Tento začiatok nebol výnimkou ale postupom času sa to ustálilo... ostatne - ako vždy.
Október - December: Intrákový život, spoznávanie hlavného mesta, prvé skúšky.
Počas tejto doby som nadviazal desiatky nových kontaktov a známostí. Som rád, aj keď je to niečo úplne iné a slabšie ako na SŠ. Každodenné vysedávanie po rôznych šturáckych izbách, krčmách, parkoch a s tým spojené popíjanie má niečo do seba.. ale toto všetko už poznám.
Škola ma baví, ale je toho dosť veľa.. pred pár týždňami prišli aj prvé skúšky, ktoré som chvalabohu zvládol..
Piatok 28. 12. je spojený so stretnutím bravov v rezidencii u Rybanských. To je opísané v jednom z mojich predošlých blogov. Bolo fantasticky.
***
Čo ďalej?
Bolo toho omnoho viac, časté kávičky v Bytči s Katkou a ostatními, drobné výjazdy na pizzu, do kaviarní, do Žiliny.. Boli by sme tu do rána.
Keby som takto chcel zhodnotiť rok 2009, asi by to trvalo dva dni aby som to všetko napísal...
----
Niet už moc čo písať. Snáď len všetko dobré do nového roka 2013. Dúfam, že bude lepší než ten, čo sa dnes skončí... aspoň pre mňa.
Už dodám len, že pozdravujem všetkých, ktorí si toto (možno) prečítajú. Po všetkom tom zlom mám pocit, že sa všetko zahojilo a je mi ľúto, že sa s niektorými ľuďmi, či už z bývalej triedy alebo odinakiaľ už vôbec nestretávam ani nekomunikujem, ale to nieje moja vina. A ubezpečujem teba, že aj keď to tak možno nevyzerá tak ja som nezabudol ani nebanoval ani jeden deň, na ktorý teraz môžem len spomínať. (To ja rád, velice rád Aj cez nepriame snahy som sa odozvy nedočkal. Pozdravuje vás Kubík /Falcon (na priezvisko si nespomeniem)/..
ŠČASTNÉHO SILVESTRA A NOVÝ ROK...
P.S.: "To je konec..."
P.S.2: "Dáme sa?" smiley: Som si na to po dnešnom štúdiu tvojho blogu spomenul
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár