Dlhší čas som sa neozval. Nie že by nebolo prečo, či o čom, ale nejak vždy, keď som aj začal písať, tak som napísané zmazal a vykašľal sa na to. ktovie, či tieto riadky vôbec budú dakedy zverejnené, pretože v poslednej dobe nejak nemám chuť sa vypisovať o ničom.
tento blog nemá za úlohu nič vyjadriť, nič nikomu odkázať, ako tomu väčšinou v mojich blogoch za tých s prestávkami šesť rokov, čo píšem bolo. Názov hovorí za všetko. Niekedy pred dvoma rokmi som zverejnil článok s takmer rovnakým názvom. Vtedy som bol nesmelý prváčik na VŠ, ktorý sa tam ešte len rozbiehal a snažil sa "zapadnúť." Pred pár mesiacmi tomu bolo z 50% rovnako. Nejdem už znova písať, čo už bolo v podstate napísané dakedy v júni tohto roku, poviem k tomu len to, že moje obavy sa v tejto veci naplnili. Vyhodili naozaj drtivú väčšinu "mojich" ľudí a ja som nemal už ani chuť do tej školy v septembri nastúpiť. K tomu ešte môj postreh, že aj keď niektorých nevyrazili/neodišli, tak nejak nemajú záujem nikam chodiť. /Áno, viem, že som písal, že tu nebudem nikomu nič odkazovať ale asi to nedokážem. Tak čo./
Leto /našťastie/ prebehlo veľmi rýchlo a ja som mal počas tohto obdobia v hlave len jednu vec a stále dokola som si opakoval "veď už len rok!" Tie tri mesiace "leta" komentovať nejdem, boli nudné, zlé a ešte horšie. K tomu stresy o to, kde budem bývať a hlavne s kým, keďže ja a moje šťastie na ľudí mne podobných /každý deň niekde - neznášam vysedávanie na izbe/ je na tom dosť biedne.
Dve tretiny septembra boli na hovno, ako som už písal vyššie. Niekedy som na FaceBooku zverejnil istý status, že /parafráza/: "Treba začať od začiatku, treba začať od nuly." A ja som si myslel, že začnem až o ten rok, ale už v inom meste. Stále o tom uvažujem, ale po mesiaci tohto AR už s dosť menšou intenzitou. Prečo?
Istý človek mi predvčerom povedal do telefónu túto vetu:
"Každý deň sa ožrať a neísť kvôli tomu do školy, to mi niekoho pripomína."
Ľuďom dôjde, koho jej to pripomínalo, teda aspoň daktorým. Každopádne ma to veľmi pobavilo, aj keď to nieje tak celkom pravda. Za ten mesiac bolo akcii toľko veľa, že ja už ich ani nepočítam. A to je dobre. Ja som si skutočne myslel, že to tento rok už "nerozchodím." A rozchodil som to naozaj veľmi rýchlo, až sa sám čudujem, že to vôbec vyšlo, keďže som tomu dával minimálne šance.
Samozrejme, nebolo by to ono, keby sa nestali aj "zlé" /Alebo .. neprijemne?/ veci. Po dnešku.. tlak nezlúčiteľný so životom a chuť vtlačiť niekomu hlavu nejak nižšie. Samozrejme, že napíšem, čo tým myslím, len som spočiatku myslel, že to napíšem v istej šifre, aby som nebol úplne ne.. ne.. nevjem uš, len to by zase pochopil len jeden ///dvaja? Rybá - kukni Stolickae - ?! /// ČLOVEK. A už som to napísal. Proste posledné dni. Katastrofa. Hniloba. Ko*otizmus. Ko*otizmus. Ko*otizmus. Ko*otizmus. Konec, Amen, Tma, Škandál. Ale šak na každého raz príde a už sa to blíži. Nezadržateľne.
Nejdem viac komentovať. Proste Deväť. Kar..tak. Traktar.
/Tento odsek je mimo.. ale to by som nebol ja, keby dačo nebolo mimo - pozn. autora./
Škola ma serie. Je toho veľa a ja sa nie a nie stále rozhýbať. Tento rok je v tomto smere kritický, neznášam to, čo sa musím učiť a to nieje dobré, pretože problémy naučiť sa tie kvantá vecí som mal aj keď ma to bavilo. Teraz? Nevyjadrujem sa.
"Minulosť máme za sebou, budúcnosť pred sebou. Nevidíme budúcnosť, vidíme minulosť. Je to podivné, na chrbte totiž nemáme oči." - Eugéne Ionesco. /Pobavilo, ale asi len mňa /
Keď to tak teraz čítam, tak rozmýšľam o tom, že asi nieje dobré, že píšem práve na túto stránku. Prečo? No, lebo keď sa niekto "cudzí" pomýli a klikne na to, nejakým zázrakom to prečíta, tak si pomyslí asi to, že patrím do blázinca a nie medzi normálnych ľudí. Mnohí to však pochopia. No to len tí, ktorí ma poznajú a poznali. Ja keď si občas čítam svoje staré články /a to hlavne tie, ktoré tu našťastie niesu a niesu ani zverejniteľné v tomto pokročilom veku/, tak mi to dáva krásnu chronologickú os(u /sorry, našiel som to slovo napísané niekde na blogspote /) a tu sa len potvrdzuje to, čo ja stále hovorím a všade píšem - Tempora mutantur et nos mutamur in illis. /To mi pripomenulo, že od rána sa zberám prekladať dačo o Hedvige Poľskej, no nejako som sa stále nedokopal si to ani vytlačiť - pozn. autora/. Ešte len k tomuto napíšem, že Latinčina je jeden z dvoch predmetov, ktoré ma tento rok naozaj bavia, aj keď neskutočne nadávam vždy, keď mám dačo k nej robiť.
Moja Sekta sa nestretla už nejak podozrivo dlho, dačo sa udialo v lete ale komentovať to nejdem, nebolo toho zas až tak horibilne veľa, no stále aspoň časť žije. A podľa najaktuálnejších informácii od Kočky a L. sa bravčová /chcel som napísať prasačia, ale už som písal vyššie, že to nemusia čítať len ľudia znalí slovníka a pomerov v tejto nadnárodnej organizácii / seánsa bude konať budúci týždeň, na čo sa teším. teda ak sa to podarí, lebo to je tiež vždy také že ja nevjem uš.
Ako to už u mňa býva zvykom, polovicu vecí som zabudol, ale tak klasika. Račej to ani nejdem čítať, lebo ako sa poznám, tak by som to zavrhol a vymazal.
- Končím, Deväť!
P.S. Nedá mi to nez*ebať tento birdzácky systém, šak sa to nič nedá robiť a ak aj dá, nebudem sa tu s tým zabávať. Ani sprosté tučné písmo sa tu dva roky už nedá nastaviť. Hanbím sa!
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár