Pred pár dňami mi jedna veľmi dobrá kamarátka (K. M.) takpovediac vynadala slovami "Ty ži konečne v prítomnosti...!" Som čudný človek, pretože každodenne premýšľam, aké by to bolo, keby sa veľká kopa vecí nezmenila tak, ako sa za posledné roky, mesiace, týždne a dni zmenila. Odhliadnuc od toho, že moja osoba pod vplyvom minulých dejov a zážitkov neustále skladá a konštruuje také udalosti, ktoré sa vlastne nikdy v skutočnosti nestali sa mi zdá, že ešte existuje /aj keď malé a mizivé/ zrniečko nádeje, ktoré by dalo veci do takej podoby, aká sa páči mne.
Ideálny stav môjho zmýšľania a psychického rozpoloženia je dávno preč a od istej doby pociťujem zvláštnu prázdnotu a pocit nekonečného blúdenia v myšlienkach, ktoré si prifarbujem podľa vlastnej potreby. Denne pri cigarete premýšľam o veciach, ktoré sú už históriou. Históriu milujem, avšak čo je vlastne história? Pre mňa je to najmä výplň voľného času. Ale nie o tom je tento článok. Podľa mňa existuje aj iný druh histórie a to je minulosť mojej osoby, mojich "kamarátov," a mojich už prežitých dní.
A práve tento "typ histórie" ma núti k neustálym úvahám a konštrukciám môjho ideálneho sveta, ktorý žil tak krátko a je už de facto mŕtvy a pochovaný v dierach pekelných aj so vzťahmi k aktérom, ktorí tento "môj ideálny svet" tvorili.
Uvedomil som si, že môj najväčší nepriateľ a pán, ktorý riadi môj život je nezastaviteľne plynúci čas. Dovolím si opäť zacitovať jeden pre mňa veľmi výstižný verš jednej z mojich obľúbených piesní:
"Der Himmel ist zu schwer..."
Tento nemecký výraz som už niekedy dávno v jednom zo svojich blogov použil a opäť sa k nemu vraciam, pretože je to pre vyjadrenie môjho pocitu veľmi výstižné. Nejdem to tu ďalej rozvádzať, pretože človek, ktorý ma aspoň trochu pozná, resp. poznal, si domyslí čo tým myslím.
Je však zaujímavé, že takto zmýšľať som začal až v posledných mesiacoch. Mám za sebou /takmer už aj úspešne/ jeden semester štúdia histórie a dejín. Tento odbor vyžaduje obrovské odhodlanie a tiež obrovské zaťaženie pamäte hlavne kvôli obrovskému množstvu nových informácii, rekonštrukcii a dátumov.
Dátumy. vždy to bola jedna z mojich silnejších stránok... Pamätať si dátumy. A vždy, keď sa dni neúprosne blížia k nejakým dátumom, ktoré ma doživotne poznačili /26. 12.; 2. 1.; 16. 1.; 8. 4.; 5. 1.; 15. 9.; 22. 5. ... / opäť spadnem do toho obrovského vreca zlých myšlienok a nálad a robím veci, ktoré by som robiť nemal.
Myslel som si, že keď prídem na VŠ tak sa týchto vecí zbavím, pretože to začne celé odznova... to som si však naozaj len myslel...
Ja už ani nedúfam, že toto niekto vôbec pochopí, ale ak predsa tak budem len rád. Nechcem tu vyťahovať pre ostatných /nie pre mňa!!!/ už až trápne doslova "dobové" myšlienky a výroky.. z toho som už hádam vyrástol.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
silanova
25. 12.decembra 2012 22:25
» cs.wikipedia.org/wiki/Stepn%C3%A...
2
mnohým ľudom by sa darilo, keby odpustili aj to, čo im bolo ublížené,a keby verili v Boha. poznám Tvoje pocity aj mne niektoré dátumy nerobia dobre, ale musel som to premodliť, lebo sám som to nedokázal...a Boh ma aj z toho vytiahol... uver tomu, rob dobro, nespominaj na zle, a bude ti dobre
3
ty nerozmyslas nad minulostou, ale snivas o tom ake by to bolo... aspon z toho co si napisal v 3-4 odstavcoch. Dalej sa mi to citat nechce
Napíš svoj komentár