Spomienky na ten krátky čas,ktorý bol plnší,ako akýkoľvek,ktorý dokáže ľudská bytosť prežiť...
Cítim Ju tu...stále,hoc už je ďaleko...
V každom odlesku,každom tieni,každej drobnosti,každom nádychu,verši,riadku myšlienok...
Blúdenie v bludiskách hemisfér a krvného obehu...
Za každým ohybom je Ona,bežím za Ňou,ale nikdy ju nedobehnem...bežím sám...
Sám prežívam spoločné sny a zároveň neprežívam nič...
Tóny osamelosti a chladnej nezmyselnosti...
Tóny,do ktorých sa pravideľne miešajú úseky rozhovorov,pocitov,skladieb...
Ako sútok vodných tokov...každý úryvok,predtm priezračný,teraz naberá farby dechtu,stráca tekutosť a nedovoľuje pohyb...
Uviazneš tam a nemá ti kto podať ruku...
Je to pravda?...Ako v rozprávke o repe...
Ľudia,ktorým na tebe záleží,započali záchrannú akciu,ale nebudú na to stačiť...Excalibur...vytiahne ho len Ona...
Zem stíchla...na dne,hudba je tichá...
Počujem Jej hlas...Milujem Ťa...stále je to Pravda...
Mimovoľne zacítim Jej Vôňu,osobný prelud...
Mimovoľne vnímam Jej dotyk,Jej pružnosť,Jej teplo...
Bozk...každý,ako prvý a každý,ako žiaden...
Objatie...každé,ako komplexný dotyk neba...strácal som sa v Nej,boli Sme...
Každý vnem,tak plnohodnotný...dokonalé umenie...
Ona Je moje Umenie...akékoľvek iné,stráca hmatateľnosť...
Som nihilista,ako každý,kto o svoje umenie príde...
Bauhaus a iné skupiny...prišla vojna a oni To pochopili...
Ostalo prázdno...spóry plesne,ktorá sa zmocní bochníka,pohltí ho a zničí ho,pretvorý na nezmysel...ostal som nezmyslom...Bez nej...
Toto leto bolo krátke,ale večné...
Vieme to obaja...už to nenájdeme nikde,len jeden pri druhom,hoc si môžeme klamať,presviedčať sa,hladať to v objatiach cudzincov,nikde inde to možné nájsť nieje...Milujem ťa...
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
okay
25. 9.sept. 2013 12:48
Hviezdicky zo sympatie.
Napíš svoj komentár