Fejsbúkoví statusári - Aký typ si ty?

Asi väčšina z vás dobre pozná Facebook. V prípade, žeby ste nevedeli o čom je reč a úspešne sa pred touto diabolskou stránkou schovávate a nedáte ani na rady svojich kamarátov sa na Facebook zaregistrovať, tak táto modrobiela smršť so sebou priniesla okrem rôznych hier, aplikácií a reklám, ktoré si vás hľadajú samé, na základe vašich záujmov aj tzv. statusy. Samozrejme sa nedá nepovšimnúť, že veľa statusov si je na základe ich koncepcie podobných a môžu tiež prezrádzať niečo o osobnosti a povahe človeka, ktorý ich píše. Pri vysokej frekvencií používania rovnakých statusov môžeme vymedziť aj tzv. typy „statusárov“. Každý však môže spadať pod viaceré kategórie. Na základe pozorovaní a menšieho výskumu, som sa pokúsil zhrnúť rôzne typy „statusárov.“ Zameriam sa na najhoršie prípady a v mnohých situáciách budem možno zveličovať a parodovať, ale taký je môj štýl.
Prosím vás, berte to s humorom a nadhľadom, niekoho môže tento článok uraziť, preto ak nemáte zmysel pre humor, tak choďte radšej preč! ...Dobre, varoval som vás

Známe typy sú "meteorologické stanice" alebo "rosničky":
Niekedy sa ľudia ani neodlepia z postele, zapnú si svoj Fejsbúčik a čo nevidia. „SNežíííííí.“ Juhú, radujme sa veseľme sa a poďme si o tom všetci napísať status. Veď čo keby sa náhodou niekto pozrel z okna. Tak ako nakydalo snehu, tak treba nakydať aj na celú hlavnú stránku. Či už je pekne, či prší, či padajú krúpy alebo svieti mesiac v splne...môžete si zamaľovať okná, alebo ich rovno zamurovať, z Facebooku máte to najaktuálnejšie spravodajstvo a ani Ujo Iľko sa nechytá.

Ďalej tu máme "blogy" alebo "blogerov":
O čo ide? To sú tzv. statusy, ktoré vám prezradia aj to, čo fakt nemusíte vedieť, v najväčšej dĺžke, ako sa len dá. Blogerom niekedy nestačí ani vyhradený počet znakov, ktoré môžu použiť. Takýto ľudia sú celí nadržaní z toho, čo sa chystajú napísať. Treba chápať, že aj keď sa chcete pochváliť, ľudí prehnané detaily nezaujímajú a niekedy ich to nezaujíma vôbec, skôr si o vás čo to pomyslia. Keďže nechcem zhadzovať mojich „fejsbúk priateľov“ pokúsim sa o vlastnoručne napísanú demonštráciu, ako asi taký blogerský status vyzerá:

„Au, všetko ma bolí, dopálená ako sviňa...teraz šup do sprchy a budem sa už len celý deň váľať. Ale bolo fajne, že baby? Sme si to zas užili na tom tenise, aj tí chalani, no proste, ja som ani nevedela či sa mám dívať na nich alebo na loptu. Ale čo tam po jednom zube, proste dámska jazda jak sa patrí, už sa teším na ďalšiu kofču s Janka Hrbatá a Erika Grambľavá. Kočky, ste tie najlepšie, za nič by som vás nevymenila, hneď ako mi prestane krvácať z úst, sa na vás opäť teším ****.“

Ľudia opisujúci každú aktivitu jednotlivo – "pravidelníci" alebo ak chcete tak "spameri":
V tomto prípade je frekventovanosť príspevkov daného človeka oveľa vyššia. Statusy sú kratšie, ale ich počet je niekedy drastický. Človek nevynechá jediný detail zo svojho dňa. Poďme si to opäť demonštrovať:

„11:35 Pozerám telku.... 11:38Vonku je krásne .... 11:59...Na Markíze ide Twighlight . 12:15 Ach, vždy ma ten film dostane, kde sú vreckovky . 12:32 Jem kapustnicu 12:34 Papkám zakysanku, mňamky 12:58 Kapustnica k zakysanke očividne nepatrí 14:20 Asi by som sa už mala prezliecť z pyžama “.... atď.

"Labužníci": Opisujú čo chutnučké spapkali a nás to samozrejme absolútne nezaujíma. Niektorí im prajú zápchu, iní si hovoria, aby sa z toho neposrali (doslova), keď o tom musí vedieť celé osadenstvo.

"Športoví komentátori": Prídu Majstrovstvá, Olympiáda, pre ľudí bez ostychu môže stačiť aj nejaký zápas v tretej lige a už len čítate: „Góóóóóól.“ „Čo je retard, veď to by som dal aj ja.“ „Tak nato sa nedá ani pozerať ako hrajú, ale predsa len si o tom napíšem status.“ Ľudia, väčšina z nás nepotrebuje čítať na nástenkách miliónkrát napísané „góóóól“ a podobne. Myslíte si, že si to nevieme sami zistiť?

Často aj po prehre môžeme byť svedkom statusov tohto typu. „Chlapci, aj tak ste super, odviedli ste, čo ste mohli, teraz o tom napíšem status, aby každý videl, že som ten najväčší fanúšik na svete a nevadí, že sledujem len Majstrovstvá.“ Samozrejme sú výnimky, tí ktorých šport zaujíma a venujú sa mu aktívne a od takýchto ľudí mi to nevadí alebo tých čo to myslia fakt úprimne vážne.

"Filozofi alebo tí čo citujú": To sú typy statusov, ktoré náš život aspoň do istej miery obohacujú. Väčšinou ide o nejaký skopírovaný citát alebo nejakú myšlienku od známej osobnosti či filozofa, samozrejme sú aj výnimky. Niekedy sú tieto myšlienky aj vlastné, môžu predstavovať naše životné kréda a podobne. Pokiaľ nejde o bezduché filozofovanie, keď sa statusár tvári, že objavil Ameriku a ukazuje svoje silné „filozofické cítenie“, ale naopak ide o niečo naozaj duchaplné, hodnotím tento typ statusov pozitívne.

"Kazatelia": Viera je každého vec, ale aj kazatelia sú neodmysliteľnou súčasťou fejsbúkových statusárov. Vo zvyku majú tak ako filozofi písať niekedy až siahodlhé náboženské statusy či zdieľať rôzne náboženské obrázky a myšlienky.

Ďalej tu máme iný typ ľudí čo cituje, nazvime ich anglicizmom „quoteri“:
V najhorších prípadoch ide o statusy, ktoré opisujú výroky iných ľudí, ktorých vôbec nepoznáte, vôbec nie sú vtipné, autor výroku sa tomu vôbec neteší, že sa verejne prezentuje, to čo povie a statusár je v domnienke, že napísal niečo nezvyčajné.

Potom tu máme skôr typy statusárov, tzv. "označovači", pretože málokto sa na ne zameriava. Takíto označovači vás vedia niekedy mierne potešiť, zahanbiť alebo aj nasrať. Záleží od kontextu... Možno som až príliš konzervatívni, ale niekedy mám nervy, keď ma ľudia označia v statuse. Všetci tiež poznáme tzv. obrázkové označovanie, keď niekto vyberie ten najnevkusnejší obrázok a pooznačuje tam milión ľudí... Všade sú samozrejme výnimky, aj takéto obrázky môžu byť vtipné, ale vo väčšine prípadov sú otravné.

Potom je tu typ tzv. "hádanky a tajnostkári", ktorí ich píšu:
Osobne neznášam tento typ statusov, pretože človek píše úplne alegoricky. Snaží sa vyzerať tajomne a číha, kým sa nezačnú ľudia zaujímať o čo ide. Táto psychológia väčšinou funguje veľmi dobre, ale mne sa tento typ statusov spája s anglickým výrazom „attention whore“. Človek v podstate nič nepovie, len vás pobáda k tomu, aby ste mu napísali, alebo komentovali status. Samozrejme sú aj výnimky, niekto možno chce dostať zo seba niečo verejne a nechce to vyjadriť priamo. Ale aj tak, s podobnými statusmi to netreba preháňať...

Demonštrácia: „Svet je pre nás dvoch príliš malý“ No chápete čo som tým chcel povedať? Nezaujímalo by vás o čo ide? Ja sám neviem, čo som tým chcel povedať. Alebo „Ja už fakt nemôžem“ či „Ja neverím“. Zas, nemáte potuchy o čom sa rozpráva, nájdu sa takí, ktorí to začnú skúmať a tí ostatní majú v najlepšom majú v péčku, čo je najúčinnejšia zbraň proti ľudom, ktorí pravidelne píšu podobné statusy.

Okrem klasických tajnostkárov sa môžeme stretnúť aj s cudzojačníkmi, ktorí všetko, čo nechcú napísať priamo navyše skrývajú za cudzí jazyk.

„Spameri či Reťazovkári“: Poznáte ich jednoducho podľa toho, že zdieľajú otravné reťazovky typu: „P_R_I_A_T_E_L. Daj si toto do statusu a každý tvoj priateľ ti dá LAJK.“ Uvidíš koľko máš priateľov“. No ja neviem koľko ich máš, ale ak budeš podobné hovadiny zdieľať ďalej, tak ich bude isto menej.

Reťazovky sú niekedy až choro morbídne, pretože ak niektoré nezdieľate, môže vám umrieť pes, mačka, celá rodina alebo sa vám stane nejaké nešťastie, či podobné šialenosti. V najhorších prípadoch sú veľmi iritujúce a čo je najhoršie, šíria sa ako vírus. Každý zdieľajúci totiž tvorí jednu časť reťaze zvanej stupídnosť.

Spamy sú tiež statusy typu, ak máš rád „kofolu daj like, ak máš rád debilné statusy daj zdieľať.“

"Študáci", či "bifľoši": Typy ľudí, ktorí majú potrebu oznamovať, čo sa práve učia, ako sa pokračuje ich štúdium po každej hodine (Áno, aj s tým som sa stretol – „1/10, 2/10 téz“...až do 10, a potom hor sa na ďalšie „zaujímavé čísla“). Rovnako sem patria ľudia, ktorí majú potrebu sa pochváliť každou jednou debilnou skúškou či známkou čo dostanú. Dokonca som zažil ľudí, ktorí číslom v statuse oznamujú poradie týždňa v semestri, pretože čo by sme si bez nich počali. Najhorší prípad „bifľošov“ sú tie prípady ľudí, ktorí sa potrebujú pochváliť, že majú áčko z predmetu, ktorí polovica nespravila, ale im je to samozrejme jedno. „Mám áčko, a to som sa tak bála, som skvelá, nemôžem tomu uveriť uaaaaa, prázdniny“ no a vás čaká opravný termín za mesiac, kopa učenia a nervy na podobné jedince, ktoré nemajú žiadny súcit.

„Zaľúbenci či holúbätká“: Ide o strašne „rozkošné“ jedince, ktoré sa ohromne ľúbkajú a potrebujú, aby to vedel celý svet. Verejne píšu ako sa ľúbkaju, mojkajú, ňuňkajú a neviem aké iné ťutuli muťuli veci. „Ty môj chjobačiq, navždy spolu mojko ****, si ten nachrumkavejší macík na svete.“ Ľudia je fajn, že sa máte radi, ale naozaj? Nepreháňate to niektorí? Milión zaľúbených fotiek, statusov, komentárov, a potom jedného dňa len vidíte zmenu stavu na slobodný. Netreba to preháňať, raz sa môžete hanbiť za to čo ste všetko písali, či zdieľali alebo budete nútení sebou či žiarlivou frajerkou všetko vymazať .

Veľmi špeciálna skupina sú tzv. "alkoholici": Nie je veľmi čo vysvetľovať, proste ľudia, čo sa potrebujú pochváliť koľko toho vypili a aký sú „cool“, lebo boli niekde chľastať alebo ide o naozajstných alkoholikov, ktorých statusy môžu byť aj vcelku vtipné:
„V takomto počasí môžem ísť akurát tak do krčmy a už aj idem.
Či to nemieni nik krčmu otvoriť???? nuda doma .
Slabšie vidím na jedno oko po včerajšku, tá borovička je tuhá pálenka “

„Komedianti“: Asi najpríjemnejšia forma statusu, väčšinou ide o skopírovaný vtip a pokiaľ nie je starý, resp. ste ho ešte nepočuli. Zasmejete sa a uvítate ho. Často môže ísť aj o vlastný vtip, nejakú vtipnú príhodu, ale aj skutočne vtipný výrok. V tomto sa komedianti líšia od quoterov tým, že podobné výroky zdieľajú len veľmi zriedka a vedia rozlíšiť, čo je naozaj vtipné a čo nie.

Ďalej tzv. „sebaľútoskári“, či „vyplakávači“ a s nimi spojené emo statusy:
„Prečo ma už nechce, Ani nevieš ako si mi ublížil... Už nikdy nebudem šťastná. Prečo nemôžem chodiť s niekým ako Robert Pattinson?“ ... a kadejaké ďalšie hybridy. Myslím, že netreba vysvetľovať o čo ide. No keď to s podobnými statusmi preháňate, vedzte, že väčšina ľudí sa z toho, že sa trápite bude radovať, alebo vám bude priať ešte horšie.

Presný opak – "chválenkári": „Mám nový foťák, aj keď neviem aký typ.“ „Richtung Ibiza“ alebo „Praha,4hv. hotel, Cafe Imperial, Obecni dum, nakupy v Palladiu este krevety na veceru a SENSATION!!!!! Zdravim vsetkych, co su doma.“

V najhoršom prípade ľudia, ktorí sa cielene chcú zviditeľniť s tým, čo dostali, kam sa chystajú na dovolenku, akí sú strašne šťastní, lebo majú peniaze od rodičov a podobne. Osobne sa stretávam aj s takými, čo sa dostanú niekde do zahraničia a od radosti fotia dvere v chodbe, či natočia „veľmi akčný“ 5 minútový záber kuchyne... Niekedy je to aj celkom smutné.

Aký som typ ja? Nazval by som to „príležitostníci“, možno „fejsbúkoví asociáli“. Môžete ma súdiť, ale ja statusy nepoužívam, keď Facebook začal, tak som písal hocičo, neskôr som sa za to hanbil. Ale už roky píšem statusy, len keď ide o niečo fakt prelomové v mojom živote. Vtedy dám vedieť rodine „tzv. fejsbúk kamarátom“, že žijem a že sa niečo prevratné udialo. Ale to je tak raz, dvakrát do roka...Schválne čakám, kto sa naozaj ozve bez toho, aby som ho kŕmil žvástami z môjho života...Len vtedy vidíte, kto je naozajstní kamarát a kto sa o vás zaujíma, nie len vtedy keď niečo potrebuje.

Potom sú tu typy úplných asociálov, tzv. „mámpičisti“: ľudia starší, nezainteresovaní, možno tí čo dostali rozum...Proste tí, čo nepíšu nič, šedé eminencie, ktoré niekedy nad ostatnými len kývajú hlavami. Facebook navštevujú len sporadicky a ide o veľmi konzervatívne typy... Neviem prečo, ale uznávam ich, už len preto, že si držia odstup. Možno im chýbajú časy, keď sme si aj volali, chodili viac von a nedozvedali sme sa všetko len z Facebooku. A možno by aj chceli, ale nevedia ako sa s Facebookom narába : P...

A v poslednom rade „sliediči“. Najčastejšie ľudia starí, nenápadní, ktorí spadajú skôr do predošlých dvoch kategórií. Na Facebooku ich moc nevidíte, ale keď ich náhodou stretnete a reč náhodou padne na niečo, čo ste zdieľali na Facebooku, tak všetko videli, všetko čítali a zo všetkým sú oboznámení. Tak sa napríklad u mojej starkej dozvedá od tety celá rodina, kde som akú fotku mal a čo som komentoval , čo je niekedy dosť choré a presviedča ma to o tom dávať si pozor na to, aké informácie o sebe poskytujem. Ale každopádne si myslím, že názov sliediči hovorí za všetko.

Neodsudzujem statusy, ale vždy človeka poteší, keď sú statusy skôr zaujímavé, inteligentné, vtipné, trefné, stručné a človek ich nepíše každých 10 minút. Pre mňa je to FB predsa len metla ľudstva, radšej zabíjam svoju mladosť a čas na birdzi a píšem podobné hovadiny...

Kumma

 Je to možné?

18 0 0 0 0

Komentuj

40 komentov k blogu