Musím byť stále ja tá trpiteľka??

Dejú sa mi veci, ktoré už dlho nevydržím znášať. Čo sa týka vzťahov, tak som asi jeden z toho množstva ľudí, na ktorých sa tá láska príliš nelepí. Nie že by som ešte nebola zamilovaná, to hej, ale nie vždy bola aj tá druhá strana. A keď bola, tak to bolo asi len-tak, pre niekoho zábavu.
Asi v mojich 12- 13 rokoch som sa veľmi do niekoho zaľúbila, najmladší nebol, ale tak písavali sme si , a on teda, keďže bol starší,tak písal už také iné sms, na ktoré som ešte nevedela reagovať. V tom období som sa páčila aj seberovným chalanom, dokonca 2 z triedy. Ale nechcela som ich, Mala som plnú hlavu JEHO. S týmto chalanom, budeme ho volať Denis, som sa ťahala do mojej takmer 17-ky. Nič medzi nami nebolo (okrem pús), pretože som mala stále pred nim rešpekt. Teraz ma predsa 29 rokov a priateľku. Jej som ublížiť nechcela ale on bol pre mňa výzva... Stále som nechápala ako Denis môže robiť toto jeho priateľke, ale ja som to s nim nevedela ukončiť. Žiadny chalan v tom období čo sa mi páčil, alebo som s ním niečo mala ma nedokázal „odmotať“ od Denisa.
Prišiel druhý ročník na gymnáziu a v nasej triede sa objavil novy študent- Adam. Od začiatku sme po sebe pokukovali, ale zasa problém- mal priateľku. Ale nevadí, písali sme si, pekne sme si písali... Už sa zdalo, že sa aj rozídu, ale zasa som sa sklamala ja. Blafoval, zahrával sa so mnou. Nenávidela som ho.
Teraz pred koncom roka sme boli na exkurzii v Poľsku, Tam som sa opäť s Adamom zblížila, za tie 2 noci čo sme tam boli, sme sa stále spolu rozprávali... Nasli sme zas k sebe cestu. Zasa sa to začalo, Odznovu. Písanie- intenzívne na icq a sms... rozišiel sa s ňou. A to už bola pre mňa zas výzva. Skúsim to? Ale už ma raz sklamal, dosť... a bolelo to. Ale šla som do toho!
Všetci ma videli šťastnú, veľmi šťastnú, aj som bola. A boli radi, že som šťastná,lebo som taká dlho nebola. Teda, takto šťastná- z lásky
Ale niektorým sa to stále nezdalo, že to je až príliš jednoduché. A asi aj bolo. Adam potreboval pauzu, brala som to, lebo som ho mala rada... ale on počas pauzy využil čo mohol a našiel si ďalšiu! A ja som sa to dozvedela dosť neskoro, že už nie som jeho. Teda, že už je iná po jeho boku...
Ale toľko odvahy,aby mi o nej povedal nemal. Sama som na to musela prísť, o to viac ma hneva, že sa nedokázal tomu postaviť.
Čo z toho pre mňa plynie? Adam, Adam môže za to, že som dala pokoj Denisovi, tomu som šťastná. Ale Denis sa preto na mňa hnevá,čomu nerozumiem...on mi dodrbal detstvo... A čo sa týka Adama? Nechápem, ako mi taký hajzlík mohol vyhovoriť Denisa, to sa nikomu nepodarilo, ale to je jedine, čomu som teraz šťastná. Adam a Denis – nie je ich veľa však? Ale každý ma dostatočne sklamal... Takých je viac, ale títo sú na vrchole. Mam naozaj „len“ 17 rokov, ale na tento vek som sa ja už dosť natrápila. Ani ja tomu veľmi nechcem veriť a snažím sa to ešte brat s nadhľadom, život mam pred sebou. Toho sa teraz držím, lebo nič iné mi neostáva.

Myslienka na zaver: Veci sa navzájom ovplyvňujú a svet je plný príbehov, no všetky sa dajú zhrnúť do jedného a toho istého. (Mitch Albom)

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu