Go, Go Rodrigo alebo V zajatí spravodlivosti (Part II)

Tvárou otočený k cudne vyzerajúcemu mužovi s oranžovou bradou cúval ku stene, aby mal istotu, že jeho zadná strana neutŕži poranenia spôsobené vonkajšími silami. Pevne sa pritlačiac k studenému múru naberal odvahu prezrieť si miesto dnešného odpočinku. Železná dvojposchodová posteľ s poprehrýzavanými matracmi, vedro s obsahom neidentifikovateľnej hmoty, na oknách pozostatky mŕtveho hmyzu, hrdzavé mreže... Strach opadáva. „Luxusnejšie ako u mňa. Dúfam, že ma tu zjazvený bradáč prichýli častejšie,“ uvažoval Rodrigo. Už sa cítil celkom uvoľnene. Pokúšal sa nadviazať priateľský rozhovor so spolubývajúcim, no ten len nepríčetne počítal špinky na spodnej polici.
O hodinu (možno dve) zarinčal vozík a popod dvere sa posunuli dva plytké taniere s jemne hnedastou kašou... O ďalšie štyri hodiny sa tento jav zopakoval so synchrónnou presnosťou pohybov riadu. „Tak tomu sa hovorí žiť bezstarostne! Prečo sa tváriš tak nespokojne? Veď ťa kŕmia a s určitosťou vieš, kde budeš spať,“ vyčítal Rodrigo zavalitému chlapovi. Nereaguje.
Nasledujúce ráno bolo príjemné – nijaké prekvapenia. Rodrigo si vychutnával posteľ s odstávajúcimi pružinami, tváriacimi sa ako masažné matracové vložky. O takomto živote sníval dlhé noci trávené v zahnívajúcich kanáloch.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu